Rímskokatolícka farnosť Najsvätejšej Trojice v Prešove - Solivare Dnes je

Meniny oslavuje , zajtra .
Udalosti
<< november 2019 >>
Po Ut St Št Pia So Ne
        1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30  
Zamyslenie na dnes
Prečítajte si tiež...
Posledné súbory...
Ochrana osobných udajov
Stránka KBS venovanej ochrane osobných údajov v prostredí Katolíckej cirkvi na Slovensku.
GDPR
HISTÓRIA FARSKÉHO KOSTOLA
Farnosť

Koncom 13. storočia dostali solivarskí obyvatelia oprávnenie začať so stavbou kostola na pravom brehu rieky Torysa. Proti tomuto tvrdeniu sa však postavili niektorí historici. V každom prípade v roku 1413 dal Juraj Soós de Soóvar postaviť kostol, z ktorého časť stojí dodnes. Tento fakt potvrdzuje tabuľa nad vchodom do dnešného farského kostola, do ktorej je vytesaný gotickým miniskulovým písmom nápis:

Kostol Najsvätejšej Trojice - farský

Istam Ecclesiam
Fecit Magister Simon
Filius Magistri Hohanis Soos
Dicti de Sowar anno Dni
Millesimo CCCCXIII

Tento kostol
postavil majster Šimon
syn majstra Jána Soos
zvaného zo Solivaru roku Pána
tisíc 413.



Z tohto kostola ostala do dnešného dňa len loď, ktorá má všetky znaky pôvodnej gotickej stavby. Klenba je postavená na štyroch kamenných pilieroch. Nepokojné revolučné roky a mor v 16. storočí neobišli ani solivarský kostol. Po dosadení farára dostala otázka farského kostola iné rozmery (doteraz bol farským kostol Sv. Štefana Uhorského na Hrádku). Keď sa r. 1751 farár Ján Kelner spolu s kaplánom presťahovali do novej farskej budovy postavenej na rozmedzí Solivaru a Soľnej bane, bolo potrebné vyriešiť aj otázku nového farského kostola, nakoľko vo farnosti okrem Soósovskeho kostola nebol vhodnejší. Dôvody pre jeho rekonštrukciu vrchnosť uznala a poukázala na jeho opravu 1200 forintov. Zvyšok nákladov uhradil gróf Anton Grassalchovich. Takto bol vybudovaný dnešný farský kostol Najsvätejšej Trojice. Reštaurovaný bol v roku 1900. Bol rozšírený na východnej strane o sanktuárium a na západnej strane o vestibul. Pribudovaná bola sakristia a nové vstupné dvere. Z uvedeného vyplýva, že kostol je síce pôvodne gotický, ale bol postavený postupne, preto v sebe obsahuje aj iné prvky.

Je to trojloďová stavba, pričom bočné lode sú od strednej lode oddelené štyrmi piliermi. Nad oblúkom v hlavnej lodi je nástenná maľba Najsvätejšej Trojice s Pannou Máriou. V optickom strede sanktuária je umiestnený hlavný oltár, ktorý však už nie je pôvodný. V bočných lodiach boli tiež umiestnené oltáre zakúpené p. farárom F. Fabianom v šesťdesiatych rokoch. V presbytériu bola vzácna rokoková kazateľnica z polovice 18. storočia nezvyčajných tvarov. Avšak v rámci pokoncilovej liturgickej reformy bola odstránená.

Vonkajšia architektúra kostola je charakterizovaná opornými piliermi v priestore lode a presbytéria. Veža bola spočiatku drevená až neskôr nová bola koncom 18. storočia barokizovaná. Vo veži boli dva zvony posvätené jágerským biskupom K. Esztherházym cca r. 1775. Ani jeden už v súčasnosti vo veži nie je. Momentálne bijú vo veži tri zvony, z nich len dva sú napojené na elektrický pohon. Veľký zvon vo veži má nápis: Joseph vir Mariae, de qua natus este Christus. Tento 604 kg zvon bol zaobstaraný roku 1962 od košickej firmy Buchner.

Posledné väčšie zmeny sa týkali interiéru kostola - hlavne sanktuária. Boli prispôsobené liturgickým predpisom II. vatikánskeho koncilu - bol vymenený oltár, ambón, boli odstránené bočné oltáre a presunutá krstiteľnica.
Kostol pojme cca 800 - 900 veriacich.