Rímskokatolícka farnosť Najsvätejšej Trojice v Prešove - Solivare Dnes je

Meniny oslavuje , zajtra .
Udalosti
<< september 2018 >>
Po Ut St Št Pia So Ne
          1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
Dnes: Zajtra:
Zamyslenie na dnes
Prečítajte si tiež...
MINIŠTRANTI

z kategórie: Farnosť
Posledné súbory...
Ochrana osobných udajov
Stránka KBS venovanej ochrane osobných údajov v prostredí Katolíckej cirkvi na Slovensku.
GDPR
HISTÓRIA KOSTOLA NA SOĽNEJ BANI
Farnosť

Kostol Narodenia sv. Jána KrstiteľaKeďže prevádzka v Soľnom závode zamestnávala koncom 17. začiatkom 18. storočia stále väčší počet ľudí, prišlo sa na to, že kostol na Hrádku už kapacitne nepostačuje pastoračným potrebám. Taktiež jeho vzdialenosť bola problémom pre starších zamestnancov a obyvateľov. Je pravda, že baníci mali pod zemou v bani kostolík, v ktorom sa nachádzala socha Panny Márie, ktorá bola urobená zo soľného kameňa.

S výstavbou nového kostola za začalo v roku 1719 a už od začiatku sa hovorilo o "banskom kostole". Soľný závod pridelil miesto pre jeho výstavbu v miestach, kde sa nachádza kaplnka Sv. Rocha. V tomto kostole sa zhromažďovalo cca 500 veriacich. Z bezpečnostných dôvodov bola stavba z kameňa podopretá piliermi. Kostol mal klenbu, ktorá však bola z nevhodných dosák a bez štruktúry. K tomu všetkému ešte prispelo zemetrasenie v roku 1778 a bola to posledná okolnosť, ktorá ovplyvnila rozhodnutie o výstavbe nového kostola. Ďalším dôvodom bol rast solivarskej populácie, ktorá potrebovala miesto na slúženie bohoslužieb, pretože v tom čase bol "funkčný" už len farský kostol Najsv. Trojice. Vtedajší košický sídelný biskup Msgr. Andrej Sabó o novostavbe rokoval s kráľovskou dvornou komorou a návrh bol predložený kráľovi, ktorý ho v roku 1823 ochotne schválil. Stavba bola hotová rok na to, v jari 1824. Za deň konsekrácie bol určený 29. august 1825 - na sviatok Sťatia sv. Jána Krstiteľa, za hojnej účasti veriacich ho konsekroval sídelný biskup košický Msgr. Štefan Čech.

Exteriér kostola sa vyznačuje vyváženou klasicistickou architektúrou. Na pravej strane vchodu do kostola je tabuľa a za ňou je uložená zakladacia listina v latinčine. Interiér kostola tvorí jednoloďový priestor rozdelený na tri časti. V presbytériu stojí hlavný oltár pozostávajúci  z dvoch častí. Zadnú časť presbytéria tvorí na stene maľovaná architektúra zobrazujúca sv. Petra a Pavla v nadživotnej veľkosti. Na postranných maľovaných stĺpoch je tympanon, kde je zobrazený Boh - Otec. Pod ním je zavesená olejomaľba znázorňujúca Krst Pána v Jordáne. Oltár je pôvodný a pochádza z roku 1825. V presbytériu sa nachádza klasicistická kazateľnica pochádzajúca zo začiatku 19. storočia. Vlastná hlavná loď je klenutá tzv. českou plackou, uprostred ktorej je evanjeliový výjav "Reč na Hore blahoslavenstiev". Pred reštauráciou tam bol obraz "Samaritánka pri studni života". V koncových uzloch sú namaľované štyri portréty evanjelistov s ich atribútmi. V lodi sú dva bočné oltáre vyhotovené z dreva. Jeden zobrazuje sv. Jozefa a druhý Pietu. Oba sú z prvej polovice 19. storočia.  Vo veži je jeden zvon vyrobený v Pešti cca v roku 1871.

Kostol bol viackrát opravovaný. Bol odstránený všetok nános, ktorý sa tam dostal od postavenia kostola. Ten istý osud postihol i veľký luster, ktorý sa nachádzal v lodi a pôsobil veľmi impozantne. Bol vymenený aj organ. V roku 1982 bola uložená nová dlažba a neskôr obnovený exteriér kostola, práce však neboli prevedené veľmi šťastne. Kostol je veľmi chladný, slabo vykurovaný a  nedostatočne osvetlený. Napriek tomu, že je to kapacitne najväčší kostol v Solivare - pojme cca 1200 veriacich, je využívaný iba v nedeľu a v týždni v stredu a v piatok na sv. omše pre mladých.