Rímskokatolícka farnosť Najsvätejšej Trojice v Prešove - Solivare Dnes je

Meniny oslavuje , zajtra .
Udalosti
<< september 2018 >>
Po Ut St Št Pia So Ne
          1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
Dnes: Zajtra:
Zamyslenie na dnes
Prečítajte si tiež...
HRÁDOK - menu

z kategórie: Hrádok
Posledné súbory...
Ochrana osobných udajov
Stránka KBS venovanej ochrane osobných údajov v prostredí Katolíckej cirkvi na Slovensku.
GDPR
OBDOBIA LITURGICKÉHO ROKA A SVIATKY
Oznamy

Adventné obdobie

Adventné obdobie má dvojaký význam: ja časom prípravy na Narodenie Pána, v ktorom sa pripomína prvý príchod Božieho Syna medzi ľudí, a zároveň je to čas, v ktorom sa touto pripomienkou zameriava ľudská myseľ na očakávanie druhého Kristovho príchodu na konci vekov. Z týchto dvoch dôvodov Adventné obdobie je časom nábožného a radostného očakávania (VSLR 39).


Vianočné obdobie
Okrem výročnej slávnosti veľkonočného tajomstva Cirkev si oddávna najviac pripomína pamiatku Narodenia Pána a jeho prvých zjavení. To sa uskutočňuje vo Vianočnom období (VSLR 32).

Vianočné obdobie je aj časom prejavov osobitnej úcty voči preblahoslavenej Panne Márii, ktorá ako Božia Matka mala osobitnú účasť na tajomstve vtelenia a príchodu Vykupiteľa.


Pôstne obdobie
PôSTNA DISCIPLÍNA
Kán. 1249: Všetci veriaci, každý svojim spôsobom, sú z božského zákona povinní konať pokánie: aby sa však všetci medzi sebou spojili v istom spoločnom konaní pokánia, predpisujú sa dni pokánia, v ktorých sa veriaci majú zvláštnym spôsobom venovať modlitbe konať skutky nábožnosti a dobročinnej lásky, majú sa zapierať vernejším plnením svojich povinností a najmä zachovávaním pôstu a zdržiavania sa mäsa pola normy nasledujúcich kánonov.

Kán. 1250: Dni a obdobia pokánia v celej Cirkvi sú jednotlivé piatky celého roka a Pôstne obdobie.

Kán. 1251: Zdržiavanie sa jedenia mäsa alebo iného pokrmu podľa predpisov Konferencie biskupov sa má zachovať každý piatok roka, ak nepripadá naň niektorý deň, uvedený medzi slávnosťami; avšak zdržiavanie sa mäsa a pôst sa má zachovávať na Popolcovú stredu a v Piatok umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista.

Kán. 1252: Zákon zdržiavania sa mäsa zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života, zákon pôstu však zaväzuje všetkých plnoletých až do začatia šesťdesiateho roku života. Duchovní pastieri a rodičia sa však majú starať, aby aj tí, ktorí pre maloletosť nie sú viazaní zákonom pôstu a zdržiavaniu sa mäsa, boli vychovávaní k pravému zmyslu pokánia.

Kán. 1253: Konferencia biskupov môže bližšie vymedziť zachovávanie pôstu a zdržiavanie sa mäsa, ako aj úplne alebo čiastočné zameniť pôst a zdržiavanie sa mäsa za iné formy pokánia, najmä za skutky dobročinnej lásky a cvičenia nábožnosti.

Pôstna disciplína schválená na 8. zasadaní Konferencie biskupov CSFR v Brne dna 20. januára 1992 pre všetky diecézy:
§ 1: Popolcová streda a Veľký piatok sú dnami zdržiavania sa mäsitých pokrmov a pôstu.

§ 2: Všetky piatky v roku sú dnami pokánia. Veriaci v tieto dni konajú pokánie niektorým z nasledujúcich spôsobov:
(1) zdržovanie sa mäsitého pokrmu
(2) skutok nábožnosti: účasť na svätej omši alebo krížová cesta alebo bolestný ruženec
(3) čítanie Svätého písma trvajúce aspoň 10 minút
(4) skutok lásky blížnemu: návšteva chorého s konkrétnym prejavom pomoci alebo návšteva cintorína spojená s modlitbou za zosnulých alebo hmotná pomoc chudobným čí viacdetným rodinám a pod.,
(5) zrieknutie sa sledovania televíznych programov (okrem správ) alebo fajčenia alebo alkoholických nápojov alebo iné sebazaprenie


Veľkonočné obdobie
Obdobie päťdesiatich dní od nedele Pánovho zmŕtvychvstania do nedele zoslania Ducha Svätého sa slávi v radosti a plesaní ako jeden sviatočný deň, ba aj ako jedna "veľká nedeľa". Predovšetkým v týchto dňoch sa spieva Aleluja (VSLR, 22). Osobitne sa takto ako jeden deň - ako nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania - slávi veľkonočná oktáva.

Celé veľkonočné obdobie je zamerané na oslavu vzkrieseného Krista a osobné prežívanie radosti z diela vykúpenia uskutočneného na dreve kríža a spečaťeného slávou Pánovho vzkriesenia.


Zoslanie Ducha Svätého
Posvätné obdobie päťdesiatich dní sa završuje Nedeľou zoslania Ducha Svätého, ktorou sa pripomína dar Ducha Svätého, vyliaty na apoštolov, počiatky Cirkvi a začiatok jej poslania medzi národmi.


Cezročné obdobie
V Cezročnom období sa neslávi osobitný aspekt Kristovho tajomstva. Skôr sa, najmä v nedele, pripomína Kristovo tajomstvo v celej jeho plnosti (VSLR,43).

Cezročné obdobie je obdobie, v ktorom kresťanské spoločenstvo vierou vniká do hĺbky veľkonočného tajomstva a uvedomuje si mravné požiadavky nového života. Neodmysliteľnou podmienkou toho je počúvanie Božieho slova a usporiadanie života v jeho duchu. Preto Druhý vatikánsky koncil rozhodol, aby sa do liturgického slávenia zaviedlo bohatšie a rozmanitejšie čítanie Svätého písma (porov. SC,31). Najmä nedeľné slávenia sú dôležitými okamihmi na ceste kresťanského dozrievania a obnovy v Kristovi.

Ten istý koncil kladie do stredu života kresťanského spoločenstva nedeľu ako týždenné slávenie Kristovho zmŕtvychvstania. "Každý týždeň, v deň, ktorý Cirkev nazvala dňom Pána, si pripomína Pánovo zmŕtvychvstanie, ktoré okrem toho slávi raz do roka spolu s jeho požehnaným umučením vrcholnou veľkonočnou slávnosťou" (SC,102).

Práve nedeľnou oslavou Kristovho vzkriesenia obnovuje v sebe kresťan vlastnú veľkonočnú existenciu a kráča "k plnej miere Kristovho veku" (porov. Ef 4,13). Nedeľa je týždenným stretnutím sa so zmŕtvychvstalým Kristom.


Sviatky:


Kán. 1246 § 1: Nedeľu, v ktorej sa slávi veľkonočné tajomstvo, podľa apoštolskej tradície treba zachovávať v celej Cirkvi ako prvopočiatočný prikázaný sviatok. Takisto sa musia zachovávať dni Narodenia nášho Pána Ježiša Krista, Zjavenia, Nanebovstúpenia a Najsvätejšieho tela a krvi Kristovej, Svätej Bohorodičky Márie, jej Nepoškvrneného počatia a Nanebovzatia, svätého Jozefa, svätých apoštolov Petra a Pavla a napokon Všetkých Svätých.

§ 2: Konferencia biskupov však po predchádzajúcom schválení Apoštolskej stolice môže niektoré z prikázaných sviatkov zrušiť alebo preložiť na nedeľu.

Kán. 1247: V nedeľu a v iné prikázané sviatky sú veriaci povinní zúčastniť sa na omši, okrem toho sa majú zdržiavať takých prác a činnosti, ktoré prekážajú vo vzdávaní kultu Bohu, v radosti, vlastnej dnu Pána, alebo povinnému duševnému a telesnému oddychu.

Kán. 1248 § 1: Prikázaniu zúčastniť sa na omši zadosťučiní, kto je prítomný na omši, kdekoľvek sa slávi v katolíckom obrade buď v sám sviatočný deň, alebo večer predchádzajúceho dna.


PRIKÁZANÉ SVIATKY NA SLOVENSKU
1. Slávnosť Panny Márie Bohorodičky - 1. januára
2. Zjavenie Pána - 6. januára
3. Nanebovstúpenie Pána - /pohyblivý/
4. Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi - /pohyblivý/
5. Sv. Petra a Pavla, apoštolov - 29. júna
6. Nanebovzatie Panny Márie - 15. augusta
7. Všetkých svätých - 1. novembra
8. Nepoškvrnené počatie Panny Márie - 8. decembra
9. Narodenie Pána - 25. decembra


NEPRIKÁZANÉ SVIATKY
1. Obetovanie Pána - 2. februára
2. Sv. Jozefa, ženícha Panny Márie - 19. marca
3. Veľkonočný pondelok - /pohyblivý/
4. Zvestovanie Pána - 25. marca
5. Turičný pondelok - /pohyblivý/
6. Najsvätejšieho Srdca Ježišovho - /pohyblivý/
7. Sv. Cyrila a Metoda - 5. júla
8. Narodenie Panny Márie - 8. septembra
9. Sedembolestnej Panny Márie - 15. septembra
10. Sv. Štefana, prvého mučeníka - 26. decembra

- prevzaté z TKKBS -