Rímskokatolícka farnosť Najsvätejšej Trojice v Prešove - Solivare Dnes je

Meniny oslavuje , zajtra .
Udalosti
<< november 2018 >>
Po Ut St Št Pia So Ne
      1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30    
Dnes: Zajtra: Viac...:
Zamyslenie na dnes
Prečítajte si tiež...
KALENDÁR

z kategórie: Farnosť
Posledné súbory...
Ochrana osobných udajov
Stránka KBS venovanej ochrane osobných údajov v prostredí Katolíckej cirkvi na Slovensku.
GDPR
HISTÓRIA KOSTOLA V TERIAKOVCIACH
Farnosť

Človek od počiatku cítil, že je milovaný Bohom. Na rozhraní druhého a tretieho tisícročia, keď sa stráca láska z príčin technických, etických aj spoločenských a zjavuje sa sila liberalizmu ako dôsledok ateizmu, vstupuje tu znova Božia prozreteľnosť s veľkou ideou druhej Božskej osoby s Božím milosrdenstvom ako s utvrdením v tom poznaním, ktoré bolo zjavené sv. sestre Faustíne s pravdou „Ježišu, dôverujem ti“.

Apoštoli tohto odkazu - sv. Faustína aj bl. Ján Pavol II. – aj dnešnému človeku musia pripomenúť dobrodenie z minulosti. Áno, všetko je Božím milosrdenstvom a láskou, Pravdou i svedectvom, že Boh je so svojim ľudom v každom čase.

Toto vyjadruje vždy kostol. A že je potrebný aj v našej dobe, to je pocit zodpovednosti stáleho prebúdzania sa duchovnosti, teda aj našej doby.

Vtedy s bázňou ale aj s radosťou prijímam úlohu vyjadriť niekoľko postrehov o tejto udalosti, významnej pre spoločenstvo veriacich doby prvého desaťročia tretieho tisícročia. Nech je prebúdzaním  sa Ducha Božieho po silnom budovaní socializmu takmer polstoročia v druhej polovici dvadsiateho storočia. Nech kostol je prvým začiatkom i svedectvom poznania potreby nového kostola vo filiálnej cirkevnej obci Teriakovce.


História a kostol sv. Michala

Dedina leží v Košickej kotline na severozápadnom svahu Slanských vrchov vo výške 335 m. Osídlenie tu začalo okolo roku 1300. Z tejto doby zo začiatku 14 stor. je aj kostol.

Kostol sv. Michala archanjela sa nachádza v strede obce. Je ranogotického pôvodu, hoci po rekonštrukcii v roku 1762 má aj prvky barokové. Hlavný oltár pochádza z roku 1852. Okrem sv. Michala sú na ňom aj sochy sv. Petra a Pavla a po stranách svätostánku sochy anjelov.

Posledná maľba kostola bola uskutočnená v roku 1984 a o tri roky sa pristavala bočná chodba spojená so sakristiou. Tento kostol pre svoju malú kapacitu už nevyhovoval ani pre poslanie novej liturgie.


Účel a symbolika kostola

Cirkev buduje osobitné miesta – kostoly s praktickými i symbolickými hodnotami, kde sa uskutočňuje vzťah medzi Bohom a človekom, medzi Bohom a Cirkvou. Posviackou sa kostol oddelí zo sféry sveta a zasvätí sa posvätným skutočnostiam.

Najvýznamnejšou praktickou hodnotou je, že sa vytvoril dôstojný priestor na slávenie sv. omší, v ktorých vrcholí život Cirkvi, lebo z nich vyviera najviac spásonosného dobra a najviac síl zvládať praktický život. V dôstojnosti, hodnote a účinku sa sv. omši nič na svete nevyrovná. Aj iné spoločné pobožnosti sú hodnotnejšie ako súkromné, pretože miesto stretnutia sa s Bohom sú najmä naši blížni. Tu sa učíme odpúšťajúcej láske, a tu Cirkev posväcuje hľadanie šťastia v pokoji svedomia a iné kresťanské ideály.

Medzi najvýznamnejšie symbolické hodnoty patrí, že kostol symbolizuje dom Otca – Nebeský Jeruzalem, do ktorého všetci putujeme. Skutočnosť, že raz všetci umrieme si pripomíname každým prekročením prahu kostola.

Túto symboliku umocňuje na strope v lodi kostola víťazný zmŕtvychvstalý Kristus zobrazený ako obetný baránok s knihou života.

Vlastná loď kostola symbolizuje záchranu, bezpečie, aby sme sa nepotopili v mori ponúk tohto sveta. Je riešená ako centrálna, umožňuje aktívnu účasť na obnovenej liturgii, ktorá akcentuje cestu k Bohu v spoločenstve, ktoré je symbolizované v obvodových múroch kostola.


Veža

Veža kostola symbolizuje maják, ktorý svojím svetlom ukazuje lodi nášho života správny smer, aby sme popri pozemských starostiach pamätali aj na hodnoty duchovné.


Oltár

Srdcom a stredobodom kostola je Kristus, symbolizovaný v posvätnom pevnom kamennom oltári. Je miestom, na ktorom sa sprítomňuje obeta kríža a stolom, okolo ktorého sa zhromažďujeme ako spoločenstvo, aby sme prijímali Kristovo telo a krv. Pomazaním krizmou sa oltár stáva znakom Krista – Pomazaného. Prikrytím oltára plachtou sa vyjadruj, že oltár je Pánovým stolom, zažaté sviece pripomínajú svetlo na osvietenie pohanov.

Kamenná ambóna dopĺňa symboliku vykupiteľského diela nášho Pána. Je to akoby kameň odvalený od Božieho hrobu, odkiaľ zaznieva najkrajšia správa v ľudských dejinách, že Pán vstal z mŕtvych.

Kostol je hodnota, ktorá pretrvá. To možno najdôležitejšie je v tom, že bude spásonosne ovplyvňovať životy ľudí, zjednocovať rozdelených.


Tvoj dom Pane nech je domom modlitby, poznávania Božej pravdy i prítomnosti Ježiša Krista v Eucharistii. Áno, tu majú miesto nadčasové myšlienky – myšlienky večnosti. Tu na tomto mieste je treba premeditovať pravdu o večnosti. Tu bude možnosť nadobúdať duchovné poslanie pravdy o láske k Bohu. Tu budú v tomto kostole mnohí prechádzať chodníčkom Božieho milosrdenstva. Ale tu budú začínať aj kroky tých, ktorí budú robiť prvé kroky na ceste života s Bohom, o túžbe po dokonalosti.

V prelomovej dobe medzi druhým a tretím tisícročím sme všetci povolaní k tomu, aby sme boli hlásateľmi Pravdy a Lásky, že Boh žije a je s nami. Svedčia o tom okrem života kresťanov aj sakrálne stavby, ktoré sú najkrajším hmotným ľuďmi odovzdaným darom Všemohúcemu.

Keďže tento kostol je zasvätený Božiemu milosrdenstvu neostáva iné len zvolať: Ježišu, dôverujem Ti!