Farský kostol 
Solivar 
Hrádok
Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania. Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst. Jeden je Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, preniká všetkých a je vo všetkých.
Ef 4, 4-6
Podľa hodnoverných historických dokumentov vzniklo na území Šarišskej župy v trinástom storočí viacero farností, no Solivar tu spomínaný ešte nie je. Najstaršiu správu, ktorá sa vzťahuje bezprostredne k územiu Solivaru poznáme z donačnej listiny kráľa Bela IV. z roku 1262. V registroch pápežských desiatkov sa dozvedáme, že Solivar mal až dve farnosti, spomínajú sa tu dva farské kostoly, dve fary a prirodzene aj dvaja farári. Farské kostoly tu boli vraj ešte v polovici 15. storočia, z ktorých jeden bol zasvätený Sv. Štefanovi a druhý Panne Márii.
Solivar je samostatnou farnosťou od roku 1332 a za najstarší kostol sa považuje kostol na Hrádku zasvätený sv. Štefanovi Uhorskému, kráľovi, ktorý plnil funkciu farského kostola až do roku 1757, kedy sa farským kostolom stal dnešný farský kostol Najsvätejšej Trojice.
Solivarská farnosť pred rokom 1804, tj. pred zriadením košického biskupstva, patrila k biskupstvu Jáger. V archíve biskupského úradu v Košiciach je uložený materiál týkajúci sa kanonických vizitácií. Najstaršou písomnosťou je dokument z roku 1802 „Conscriptio prorentuum Parochiae antique in Possesione Soovar Dioecesi Agriensi, Comitatu Saosiensi,“ z ktorého sa dozvedáme, že farnosť mala tieto filiálky: Ruská Nová Ves, Kokošovce, Dulová Ves, Zlatá Baňa, Žehňa, Dúbrava, Abranovce, Teriakovce, Šalgovík. Dnes patria k farnosti už len filiálky – Ruská Nová Ves, Teriakovce a prímestska časť Prešova – Šváby.
V roku 1990 bol zriadený Solivarský dekanát, ktorý združuje 12 farností so sídlom v Kokošovciach. Od roku 1992 sídlil dekan v Solivare a v roku 2004 bolo sídlo premiestnené do Obišoviec. Vo februári 2006 sa sídlo dekanátu opäť vracia do Solivaru a dekanom sa stáva ThLic. Jozef Šechný, kanonik a po ňom PhLic. Peter Gazda.
