Ani tento rok nechýbala v KPC na Šváboch na konci prázdnin veľkolepá konferencia plná šarmantných dám, čiže Krása ženy. Od 21. do 23. augusta 2014 prebiehala v hojnom počte 160 účastníčok a organizátorov – sestier františkánok, spoločenstva Maranatha a otcov redemptoristov z Gaboltova. Nešlo ani tak o vonkajšie skrášľovanie sa (hoci trochu aj o to v prestávkach programu), ale o duchovnú obnovu prostredníctvom prednášok, modlitieb, chvál, svätých omší i možnosti sa vyspovedať. Hlavnou prednášajúcou na tému „Zrodená pre požehnanie a byť požehnaním“ bola Pat Turbitt z USA, ktorá pricestovala spolu s manželom Donaldom, ktorý zas prednášal na súbežne sa konajúcej konferencii Stretnutie mužov.
Obaja hostia sú už vyše 30 rokov aktívni v službe a v poradenstve a vo vedení spoločenstva „People of God´s love“ v USA, boli na mnohých misijných výjazdoch aj v Európe. Pat sa venuje hlavne organizovaniu a vedeniu obnov pre ženy na Rhode Islande, kde obaja žijú, je koordinátorkou Magnifikátu, katolíckej služby pre ženy.
U nás v Prešove bola téma jasná, ženy sa mohli dozvedieť mnoho o požehnaní. Napríklad, že dostávame od Boha v takej miere, v akej my dávame. Nemusí ísť o nič veľké, treba robiť veci vo vernosti už v malom, s čím sa vieme podeliť – o čas, úsmev, objatie a tiež aj o hmotné veci. Možno to niekedy nie je ľahké, ale učme sa premáhať zlo dobrom – odpustením, preukázaním milosrdenstva. Ak nám niekto škodí, ubližuje, nezmení sa, ak zareagujeme rovnako. Je väčšia šanca, že stíchne a prestane, ak ostaneme niekde nad tým, prejavíme mu lásku nejakým spôsobom. Vtedy príde pokoj, požehnanie.
Účastníčkam sa podarilo už počas programu načerpať. Mnohé boli nadšené zo samotnej atmosféry. Viktória najprv nemala veľké očakávania: „Asi práve preto ma Pán na Kráse ženy prekvapil. Odnášam si predovšetkým nádej, že Boh sa o mňa postará a že na mňa nezabudol, že som Jeho milovaná dcéra, chuť šíriť Božie kráľovstvo a siať semienka viery a dôvery v Pána do každej oblasti môjho života, chuť obetovať sa pre druhých a byť pre nich požehnaním. A ešte som si uvedomila, aká úžasná atmosféra bola na Kráse ženy, plná Kristovho pokoja a radosti. Tento pokoj a radosť by som chcela ďalej šíriť v tomto svete.“ Veroniku oslovilo, že môže úplne bezhranične dôverovať Bohu: „Už len to dostať do svojho reálneho života.“ Danka dostala odvahu k štedrosti: „Stále je ten pocit, že financií je málo. Ale prispela som niečo na poslednej svätej omši. Aj keď bola doma chladnička ráno prázdna, po návrate sme ju našli s manželom plnú. Moji rodičia vzali deti a nakúpili. Boh sa o nás stará cez ľudí, ktorí sú okolo nás. Štedrého a radostného darcu Boh miluje.“
//jv
