Po nežnej revolúcii od ktorej práve v tomto čase si pripomenieme 30. výročie do našej vlasti k nám prúdia rozličné duchovné smery až doteraz ešte nesmierne množstvo roličných prúdov, ideológií a náboženstiev – od Budhizmu cez New Age, alternatívna medecínu, Budhizmus, monoteizmus, či bojové umenia.
Pri tomto chaose do ktorého tu možno prirodzene hovoriť áno. Ale podstata spásy musí hovoriť nie týmto prúdom.
Len jeden Kráľ zomrel na kríži za učenie i spásu ľudstva a bol to KRISTUS KRÁĽ.
Je potrebné tu povedať o počiatkoch a poslaní tohto sviatku. Ustanovil ho pápež Pius XI., v roku 1925, keď sa slávilo 1600 výročie nicejského koncilu. Bol to prvý všeobecný cirkevný snem, na ktorom sa proti odporcom vyhlásila vieroučná pravda –spolupodstatnosť vteleného Slova s Otcom čiže Syn Boží je jednej podstaty s Otcom. Teda dejiny sviatku Krista Kráľa nie sú dlhé. Aj tak idea Krista Kráľa sa už vždy prejavovala v dejinách Cirkvi stále. Veď v samotnom písme najmä c Pavlových listoch a v Zjavení sv. Jána apoštola je Kristus nádherne zobrazený ako Kráľ celého vesmíru a večnosti.
V románskej dobe dokonca umenie predstavovalo Krista na kríži ako Kráľa. S kráľovskou korunou na hlave. V tunike ako víťaza nad zlým. Je teda Kráľom nad všetkým stvorením. Cesta k sláveniu tohto sviatku vzrástla aj v úcte k Božskému Srdcu Ježišovmu v 19. storočí, ale aj v našej dobe prostredníctvom sviatku Božieho milosrdenstva.
Toľko krátky prierez dejinami k tomuto veľkému sviatku.
O.K.
