Žena v Starom zákone bola po narodení dieťaťa 40 dní „nečistá“. Nechodila ani do chrámu, ani nikam inam. Skrátka, 40 dní nevychádzala z domu. Po uplynutí tohto času prišla s manželom a dieťaťom do chrámu, aby sa očistila a zároveň aby dieťa Pánovi obetovala, alebo ako počujeme v evanjeliu – predstavila Pánovi.
Zasa je v tomto evanjeliu niekoľko paradoxov. Jozef a Mária predsa nemuseli ísť Ježiša „predstaviť“ Pánovi. Bol Božím Synom, hoci nik iný o tom nevedel. A ak sa zamyslíme nad Pannou Máriou, tak ani ona sa nemala z čoho očisťovať. Bez bola bez hriechu, ba dokonca samotný anjel ju nazval „Milosti plná“. No rodina chcela dodržať Mojžišove zákony, alebo lepšie povedané Božie zákony, a robili to s radosťou. Na jednej strane sa zaradili medzi ostatné rodiny izraelského národa, ktoré dodržiavajú Boží zákon. Na druhej strane táto obeta posilňuje ich vieru. Napriek tomu, že prijali fakt o Ježišovom Božstve, aj tak mnohému nerozumejú, majú určite milióny otázok a prežívajúc tradície predkov a náboženské pravidlá, posilňujú svoju vieru. A po ďalšie, Pán Boh túto udalosť a ich obetu napojil na iné udalosti – Simeon a Anna v chráme, ktorí zároveň verejne predstavili Mesiáša svetu. Márii oznámil, že jej dušu prenikne meč bolesti a jej syn nebude mať len úspech, ale budú mu odporovať a protirečiť. Je dobré, že Jozef a Mária berú všetky tieto udalosti viery poctivo. Je to na osoh celému svetu a hlavne im samotným.
Toto by malo byť odkazom tohto sviatku. Kresťania dneška ale aj budúcnosti vyrastajú v rodine. Nie v kostole, v škole, na náboženstve ale v rodine. Svet a spoločnosť budú také, aká bude naša rodina. A tak tento sviatok Obetovania Pána nie je o sviečke, ale o rodine. Je o raste viery a o svedectve viery rodičov pre svoje deti. To je to, čo si odtiaľ máme odniesť.
// MŠ
