ADVENT je z latinského slova adventus a znamená príchod. Začína sa Prvou adventnou nedeľou a predstavuje nám trojitý príchod Spasiteľa: 1. vtelenie sa Božieho Syna a jeho narodenie; 2. nepretržitý príchod vo sv. omši a vo sv. prijímaní pod podobami chleba a vína na oltári a do nášho srdca; 3. jeho príchod na konci sveta ako príchod Sudcu sveta. Preto sa Adventom začína aj nový cirkevný rok, v ktorom Cirkev znova prechádza tajomstvami Pána a prežíva celý život svojho božského Ženícha. Advent nám pripomína tých 4000 biblických rokov, počas ktorých celé ľudské pokolenie očakávalo Adamovi, Eve a patriarchom prisľúbeného a prorokmi predpovedaného Mesiáša: Povedzte dcére Slona: Hľa, prichádza tvoja spása [Iz 62.11). Hľa, váš Boh… sám príde a spasí vás (Iz 36,4).
Preto je advent aj prípravou na vianočné sviatky, ba všetky omšové a breviárové modlitby sú prepletené vzdychmi a túžbami, ktorými ľud Starého zákona žiadal Vysloboditeľa.
Dejiny adventu sa začínajú na Západe v Južnej Galii a v Španielsku koncom 4. stor. Pociťovala sa potreba asketickej prípravy na Vianoce a na Zjavenie Pána, lebo na Zjavenie Pána sa udeľoval krst Tento prípravný čas trval tri nedele a mal sa vypĺňať modlitbou a hojnejšou účasťou na bohoslužbách (koncil v Zaragoze r. 380).
V Galii tento prípravný čas skoro dostal pôstny charakter, lebo chceli napodobniť 40-dňový pôst pred Veľkou nocou.
Pretože soboty a nedele sa nepočítali do pôstnych dní, 40-dňový pôst sa začal pred Zjavením Pána, a tak vznikla „Quadragesima sancti Martini“ čiže štyridsaťdňový pôst svätého Martina, ktorý sa začal 11. novembra a končil sa 5. januára.
V Ríme však bola iná príprava – liturgická. V 6. stor. sa začali nedele pred Vianocami liturgicky upravovať, aby vyjadrovali príchod Pána, zvestovanie anjela Panne Márii, vystúpenie Jána Krstiteľa. Adventná liturgia v podstate vznikla už za pápeža Gregora Veľkého (+ 604) a má tieto črty: pamiatku prvého Kristovho príchodu a príprava na druhý. No okolo r. 1000 rímsky advent priberal galské prvky, a tak sa advent stal pôstnym časom aspoň čiastočne. Používalo sa fialové rúcho, oltár sa neozdoboval kvetmi, vynechala sa Glória a Te Deum, organ nehral. V neskorom stredoveku sa ustálil advent na 4 týždne.
Aj na Východe nájdeme určitú prípravu na Vianoce, avšak v inej forme ako v rímskom obrade. V byzantskej liturgii sa predvianočné obdobie nazýva „Filipovka“, pretože sa začína hneď po sviatku apoštola Filipa, ktorý sa slávi 14. novembra. V tomto období je príprava na Vianoce okrem pôstu vyjadrená aj spevom častí vianočného kanóna na utierni, a to už od 21. novembra. Posledné dve nedele pred Narodením Pána majú názov „Nedeľa praotcov“ a „Nedeľa otcov“, počas ktorých sa slávi pamiatka všetkých tých, „ktorí sa zapáčili Bohu, od Adama až po Jozefa, manžela preblahoslavenej Bohorodičky. Sýrsky obrad nazýva nedele pred Vianocami Týždne zvestovania; v západosýrskom je ich šesť, vo východosýrskom sú štyri. Slávi sa v nich zvestovanie Zachariášovi, zvestovanie Márii, návšteva Panny Márie, narodenie sv. Jána Krstiteľa, zvestovanie Jozefovi a rodokmeň Ježiša Krista.
Po Druhom vatikánskom koncile sa advent vracia k prvotnému rímskemu sláveniu. Tlmí sa jeho pôstny charakter a stáva sa časom nábožného a radostného očakávania. Nespieva sa síce Glória, ale to len preto, že sa vyčkáva, kým nezaznie hlas anjelov, ako prvýkrát zaznel v noci Narodenia Pána. Te Deum sa vsak v liturgii hodín berte vo všetky adventné nedele. Texty od Prvej adventnej nedele až po l6. decembra vyjadrujú eschatologický charakter adventu a povzbudzujú na očakávanie druhého Pánovho príchodu. Od 17. do 24. decembra je na každý deň osobitný celý omšový formulár a všetky dni sú blízkou prípravou na Narodenie Krista Pána. Štvrtá adventná nedeľa má charakter očakávania príchodu Pána starozákonnými otcami a Pannou Máriou.
Preto každý kresťan ďakuje v Adventnom období božskému Vykupiteľovi, že pre nás a pre našu spásu zostúpil z nebies do života Panny Márie a z nej sa narodil. Aj ty ho pros, aby zostúpil aj do tvojho srdca a posvätil ťa. Nevynechaj vianočnú svätú spoveď a častejšie prijímaj Kristovo telo, hoci ti to Cirkev pod hriechom neprikazuje, ako je to na Veľkú noc. Mysli aj na druhý, slávny Ježišov príchod, keď už nepríde ako slabé, biedne dieťa v podobe sluhu, ani skrytý pod podobami chleba a vína. keď denne sprítomňuje na oltári svoju obetu na kríži, ale príde v oblakoch s veľkou mocou a slávou obklopený anjelmi ako sudca živých i mŕtvych. Spravodliví pôjdu do večného života a bezbožní do večného trápenia. Predstav si strach toho dňa a iste sa uchráni od mnohých hriechov. Pripravuj sa už teraz, aby si mohol s radosťou uvítať prichádzajúceho Pána.
Advent v rodinách
V sobotu pred Prvou adventnou nedeľou otec alebo matka upozorní rodinu na nastávajúci advent, na nový cirkevný rok, všetci sa pomodlia Anjel Pána a zaspievajú niektorú adventnú pieseň. Ak je nejaká pobožnosť v kostole v sobotu večer alebo potom v nedeľu, treba si dať požehnať adventný veniec. Pri ňom sa po celý advent vo večerných hodinách zhromaždí celá rodina a konajú si nejakú pobožnosť, napríklad časť radostného ruženca, čítanie zo Svätého písma, z iných náboženských kníh, časopisov, z Nábožných výlevov. Osobitne sa odporúča novéna pred Narodením Pána. Súkromne možno konať pobožnosť „ Kto dá prístrešie Svätej rodine“ alebo „Betlehemskú, cestu“. Deti si môžu značiť na nakreslený stromček dobré skutky; účasť na sv. omši napríklad sviečočkou, ranné modlitby hviezdičkou, večerné modlitby salónkou, sebapremáhanie jablčkom a pod.
Roráty
V minulosti bol veľmi rozšírený zvyk sláviť roráty čiže sv. omšu pred svitaním. Ňou sa naznačovalo smutné položenie ľudského pokolenia, ktoré kráčalo v tme, kým mu narodením Krista neprišlo plné svetlo Božieho zjavenia a blaživá nádej na blízke vykúpenie. Slovo rorate je začiatok antifóny Rorate. caelí, desuper čiže Roste, nebesia z výsosti. Touto antifonou sa začínala votívna omša na počesť Panny Márie v advente. Slávila sa v bielej farbe po celý advent. Svätou omšou Rorate sa Cirkev obnovuje v túžbe, s ktorou praotcovia očakávali príchod Spasiteľa. Aj teraz je táto omša medzi Spoločnými omšami prebl. Panny Márie a ak by si ju veriaci veľmi priali kňaz ju môže slúžiť na úsvite dňa. Sú osobitné čítania na každý deň, ktoré treba brať. Táto votívna omša by sa však mohla sláviť iba do 16. decembra (vrátane).
