Asi pred týždňom ma v jeden podvečer na Solivare prekvapil zvuk veľkého poľnohospodárskeho stroja. Pomyslela som si – Kombajn! A nie je to ešte skoro? A tak mi napadlo – je koniec júla, blíži sa žatva. A veľmi pekne sa k tomuto obdobiu hodí bohoslužba slova práve budúcej nedele. Je o zázračnom rozmnožení chlebov a o zasýtení veľkého zástupu. V čase terajšej, toľko spomínanej hospodárskej krízy, sa mnohokrát opakuje a v rozličných súvislostiach skloňuje práve slovo – CHLIEB.
Už po prvom hriechu našich prarodičov, keď boli vykázaní z raja, Pán Boh povedal Adamovi: „…v pote tváre budeš dorábať svoj chlieb…“ (Ex 3,19). No zároveň keď bol Pán Ježiš na púšti, kde sa postil pred začiatkom svojho verejného účinkovania, prišiel k nemu Diabol a provokoval ho, aby premenil kamene na chlieb. Pán Ježiš mu vtedy povedal: „Nie len z chleba žije človek….“ (Mt 4,4). O chlieb prosíme aj v našej každodennej modlitbe Otče náš. A v evanjeliu sv. Jána o zázračnom rozmnožení chlebov je veľmi krásne prepojené jedno i druhé.
Ježišovo kázanie za ním pritiahlo veľký zástup ľudí. A keď nasýtil ich dušu a chcel ich prepustiť, aby sa rozišli do svojich domovov, prišlo mu ich ľúto. Tento evanjeliový príbeh sme už mnohokrát počuli.
Ako sme už vyššie spomínali, od čias Adama je pre nás základnou túžbou prežiť a akýmkoľvek spôsobom si zabezpečiť potravu pre seba a svoju rodinu. A naozaj to ani dnes, ani v minulosti nebolo vždy jednoduché. Aj dnes je to často o pote našej tváre, keď chodíme do práce v neistote či sa aj zajtra budeme mať kam vrátiť a zabezpečiť pre seba a svojich blízkych dostatok prostriedkov na pokrytie najzákladnejších potrieb našich dní. Naozaj je to niekedy veľmi ťažké. A tu mi prichádza na um myšlienka, ktorý povedal vtedy na púšti Pán Ježiš…Nielen z chleba žije človek…
Náš život sa, dúfam, naozaj neskladá len z nepríjemných starostí o naše hmotné zabezpečenie. Sú veci, ktoré si človek ani za všetky peniaze sveta nedokáže zaobstarať. Možno to znie ako klišé a otrepaná fráza, ale také zdravie, šťastná a milujúca rodina, tie naozaj nie sú ani v jednom letáku, ktoré zapĺňajú naše stránky z obchodných domov.
Skúsme preto tieto dve myšlienky zhmotniť do jednej. Vždy, keď zarežeme do čerstvého voňavého chleba, alebo keď pri sv. omši kňaz pripravuje obetné dary a spolu s ním v tichu nášho srdca ho ponúknime Pánovi ako …plod zeme a práce ľudských rúk.
U nás doma sa pred jedlom zvykneme pomodliť: Požehnaj, Pane, nás i tieto dary, ktoré z tvojej štedrosti budeme požívať – skúsme dodať – žehnaj všetkých, ktorí ho (chlieb) pripravili a daj chleba všetkým, ktorí ho nemajú.
MŠ
