Kríž na ktorom pred dvetisíc rokmi zomrel Kristus. Ako môže vôbec niečo povedať mne modernému človekovi cez takú hrubú vrstvu histórie? To je otázka z ktorou sa často stretávame a možno sme si ju aj my niekedy položili. Jeho hlas sa nám zdá slabý a jeho oslávenie také vzdialené, lebo nedokážeme počúvať a mať srdce otvorené.
Áno, aj veci hovoria. Nie sú také nemé ako sa na prvý pohľad zdá. Aj kríž ma svoju reč. Od tej doby čo na ňom zomrel Kristus je kríž najvýrečnejšou rečou. Kríž je Kristovo slovo, ktoré volá do duše celých dejín.
Zbožnosť našich predkov rozniesla kríže po celom povrchu zeme ako retranslačné stanice, aby bol hlas kríža lepšie počuteľný. V každom kresťanskom dome, kostole, pri cestách,…všade tam, kde sa odohrával život v dosahu reči kríža. No pre niektorých zmĺkol. Aj keď sa nám podarí zachytiť jeho signál, nedokážeme ho dekódovať.
Keď sa prežehnávam zaväzujem sa že prijímam kríž a on potom oslovuje iných. Gestá sú medzinárodnou rečou.
Cirkev kedysi oslavovala dva liturgické sviatky kríža: nájdenie a povýšenie. Aj ja by som rád najprv vo svojom živote našiel a potom aj povýšil hodnotu kríža a nie len dodatočne ho mal nad svojim hrobom. Ale aj tam bude kázať druhým…rečou zrozumiteľnou?!
Každý z nás by mal robiť všetko, v rámci svojich možností ćo najlepšie a potom môžeme byť spokojní hoci nikdy nebude v našich životoch chýbať kríž, ktorým budeme svedčiť a osvetľovať cestu hodnú nasledovania aj iným. Zúčastnime sa v týchto dňoch nábožne krížovej cesty, obradov na Veľký piatok, a celého Tridua a počúvajme, čo nám hovorí kríž.
-pl-
