Jubileum pochádza zo židovskej tradície, ktorá každých 50 rokov nariaďovala rok odpočinku zeme (s praktickým účelom zabezpečiť v nasledujúcich rokoch na odpočinutej pôde väčšiu úrodu), vrátenie zabavenej pôdy a oslobodenie otrokov. Začiatok jubilejného roka sa oznamoval trúbením na kozom rohu, ktorý sa po hebrejsky nazýval „yobel“, z ktorého sa odvodzuje kresťanský termín jubileum.
Prvý kresťanský jubilejný rok bol vyhlásený v roku 1300 pápežom Bonifácom VIII., ktorý stanovil termín jubilejného alebo svätého roka na každých 100 rokov.
Dante, ktorého Božská komédia sa odohráva na Veľkú Noc, v tomto prvom jubilejnom roku 1300 spomína, že do Ríma prichádzali také zástupy pútnikov, že sa museli regulovať počty ľudí, ktorých pustili na Anjelský most a ďalej k Bazilike sv. Petra.
Neskôr sa termín slávenia stanovil na 50 rokov a od roku 1475 sa jubileum koná každých 25 rokov. Z rôznych dôvodov, prevažne pre vojny a iné konflikty, sa jubileá nekonali v rokoch 1800, 1850 a 1875. Budúcoročný rok 2025 bude 25. riadny jubilejný rok. Okrem riadnych jubileí pápeži vyhlasovali pri rôznych príležitostiach aj mimoriadne sväté roky; celkovo ich bolo 11. Naposledy Svätý Otec František tak urobil v roku 2016, kedy vyhlásil mimoriadny Svätý rok milosrdenstva.
Zvyčajne sa Svätý rok otvára vo svätú vianočnú noc predchádzajúceho roka a uzatvára sa na sviatok Zjavenia Pána nasledujúceho roka. Pápež otvára Svätú bránu v Bazilike sv. Petra trojnásobným poklepaním na Svätú bránu, pričom sa latinsky modlí: „Otvorte mi dvere spravodlivosti.“ Po ňom ešte dvakrát na Svätú bránu zaklope jeden z kardinálov a následne sa Svätá brána otvorí. Pápež prechádza bránou ako prvý, zvyčajne ma v jednej ruke kríž a v druhej zapálenú sviecu. Svätý rok sa končí zatvorením a zamurovaním Svätej brány.
Svätý Otec František vybral pre najbližší rok motto: „Pútnici nádeje“. Sám pápež vysvetľuje, prečo vybral toto motto takto:
„Za posledné dva roky nebolo krajiny, ktorou by neotriasla náhla epidémia, ktorá okrem toho, že nám dala hmatateľne pocítiť drámu osamelého umierania, neistotu a dočasnosť existencie, zmenila aj náš spôsob života.
Ako kresťania sme trpeli spolu so všetkými bratmi a sestrami rovnakým utrpením a obmedzeniami. Naše kostoly boli zatvorené, rovnako ako školy, továrne, úrady, obchody a zariadenia na trávenie voľného času. Všetci sme boli svedkami obmedzovania určitých slobôd a okrem bolesti pandémia časom vyvolávala aj v našom vnútri pochybnosti, strach a zmätok.
Musíme udržiavať pochodeň nádeje, ktorá nám bola darovaná, a urobiť všetko pre to, aby každý znovu nadobudol silu a istotu, že môže hľadieť do budúcnosti s otvorenou mysľou, dôverujúcim srdcom a prezieravou mysľou.
Najbližšie jubileum bude môcť urobiť veľa pre obnovenie atmosféry nádeje a dôvery ako znamenie obnoveného znovuzrodenia, ktoré všetci pociťujeme ako veľmi naliehavé. Preto som vybral motto „Pútnici nádeje“.“
Nech sa teda naplní prianie Svätého Otca – a či už v Jubilejnom roku budeme putovať do Ríma alebo do iných pútnických miest, alebo oslávime Svätý rok doma, nech v nás žije a rastie nádej.
Peter Gazda, farár
