V nedeľu sme si vypočuli evanjelium o svadbe. Myslím, že medzi nami nie je nik čo by ešte na svadbe nebol. Aby sme lepšie pochopili okolnosti v Káne Galilejskej pripomeňme si ako to v minulosti bolo. Svadobná hostina v židovskej kultúre trvala obvykle týždeň. A predsa na tejto svadbe v Káne došlo víno veľmi skoro. Panna Mária, Ježišova matka Ho upozorňuje: „Nemajú vína.“ Ale Ježiš reaguje dosť zvláštne a netypicky: „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.“
Aby sme pochopili Ježišovu zdanlivo prehnanú reakciu, vysvetlime si výraz: „Čo mňa a teba do toho?“ Niektorí možno poznamenajú, že Pán Ježiš svoju matku napomenul dosť ostro. Ale skúsme sa na to pozrieť takto… Keby to bolo napomenutie istotne by túto jej prosbu nesplnil. Myslím, že za Ježišových čias to bola bežná židovská alebo grécka fráza. Nachádzame ju aj na iných miestach Sv. Písma. Určite to nebola neúcta alebo výčitka!
Skôr je to podriadenosť. Napr.: posadnutý v Geraze hovorí Ježišovi: „Čo ťa do mňa, Ježiš, Syn Najvyššieho Boha? Prosím ťa nemuč ma!“ V Káne Pán Ježiš s matkou súhlasí. A ona to vie. Inak by nepovedala: „Urobte všetko, čo vám povie.“
Ale aj výraz „žena“ namiesto oslovenia Maria, alebo matka použil akoby to mala byť ďalšia výčitka. Znie tak tvrdo. Keď ale vezmeme do úvahy, že Pán Ježiš nikdy neporušil zákon je nepravdepodobné, žeby takto preukázal neúctu matke a tým by sa previnil proti 4. prikázaniu – Cti otca svojho i matku svoju! A okrem toho je tu ešte jedna situácia z evanjelia, kedy Ježiš oslovil Máriu ako „žena“ a v úplne odlišnej situácii. No tu by sme určite nepovedali, že ide o neúctivé oslovenie. Keď zomieral na kríži, nazval Máriu žena a dal ju za matku učeníkovi Jánovi.
A ďalšia zvláštnosť je príkazom sluhom: „Naplňte nádoby vodou!“ nádoby boli kamenné ako poznamenáva evanjelista a slúžili na očisťovanie – teda na umývanie. Niečo podobne ako sa u nás v minulosti používali lavóre. V Ježišovej dobe sa na uskladnenie vody a nápojov používali mechy, teda kožené nádoby. A sluhovia napriek tomu poslúchli.
A teraz poďme späť do 21. storočia. My sa často sťažujeme že nám Boh nepomáha, že nie je s nami. Prechádzame popri kamenných nádobách ktoré nám môžu poslúžiť ako pomôcka premeny vody na víno a neuvedomujeme si to. Až keď nám to niekto povie, tak možno vtedy otvoríme prekvapené oči a žasneme čo sa stalo. Ježiš mnoho ráz káže robiť nelogické, ba až absurdné veci. Ale keď poslúchneme máme možnosť vidieť Boží zásah v priamom prenose. My, ľudia, sme naučení robiť všetko logicky, ale keď máme urobiť niečo čo od nás chce Boh a zdá sa nám to nelogické, často neposlúchneme alebo sa tvárime akoby sa nejednalo o nás.
Podobne ako v príbehu o alchymistovi, ktorý zasvätil celý svoj život hľadaniu kameňa mudrcov, ktorý dokáže predmety zmeniť dotykom na zlato. Spočiatku sa mu to predsavzatie zdalo ako jednoduchý nápad. Alchymista sa prepásal železnou reťazou a začal sa dotýkať všetkých kameňov ktoré našiel. A chodil…..keď uvidel nejaký kameň zdvihol ho a prikladal k svojej reťazi. Tak to robil po celý život. Prešlo veľa rokov. Vlasy mu zošediveli, ukázali sa mu vrásky a srdce mu stvrdlo ako kamene čo si prikladal k reťazi na páse. Už len zo zvyku zdvihol kameň, dotkol sa ním reťaze a zahodil ho. Už sa ani nepozeral či nastala zmena na reťazi. Raz stretol chlapca a on sa ho pýta: „Povedz mi čo robíš?“ Alchymista: „Hľadám kameň mudrcov.“ A chlapec sa ho pýta: „a čo robí zlatá reťaz okolo tvojho pása?“ Alchymista sa zľakol, trhol sa, tvár mu zbledla a skoro sa mu srdce zastavilo. Vtedy začal rýchlo uvažovať a klásť si otázky: „Kde som našiel kameň mudrcov, kedy to mohlo byť?“ Ale odpoveď na svoje otázky už nedostal. Tak skončil smutne svoje hľadanie ktorému zasvätil celý svoj život. Vedel že kameň mudrcov už nenájde.
Aj my kráčame a všedne alebo aj bez záujmu využívame všetko, ako aj napr. modlitbu, sviatosti a pritom si ani neuvedomíme ako nám žiari „zlato okolo pása.“ Musí nás niekto zastaviť a poukázať na to, až vtedy si uvedomíme súvislosti. A tak sa nám míňajú naše dni a my sme sklamaní, že sa nám Boh v živote vyhýba.
Prečo by sme si nemohli už od dnes začať všímať čo veľké Boh urobil v našom živote, a podeliť sa s priateľmi o zázraky ako to bolo v Káne?
MS
