Ubehlo to rýchle ako voda, čo je to? No sú to predsa prázdniny. Jáj, taká jednoduchá hádanka, no nič, ťažšiu o prázdninách nepoznám. A viete vôbec, aký je pôvod slova prázdniny? Že to slovo je odvodené od prídavného mena prázdny, nevyplnený programom, teda pokiaľ ide o vás školákov a školáčikov. Slovo „prázdniny“ nahradil na Slovensku starší výraz „vakácie“, známe aj z diel klasickej slovenskej literatúry. Toto slovo má latinský pôvod a je odvodené od latinského „vacuus“, čo znamená „prázdny“. To nehovorím ja, ale odborník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra.
Znie to tak múdro, že sa až čudujem, ale musíme si na to zvykať. Veď v škole a v škole života sa už stretávame a ešte sa často budeme stretávať s niečim novým, čo je potrebné poznať. Ak je to dobré, skúsme to pochopiť a prijať.
O niekoľko dní, čo by bolo super, no pravdou je, že už o niekoľko hodín zasadnete do školských lavíc. Je koniec augusta, koniec prázdnin a celým Solivarom počuť výkriky: „hurá… ach, nie! ….to je škoda, prečo?“ Zaraz je potrebné rozpamätať sa na všetko potrebné – kde je odložená školská taška, rozpísať už zaschnuté plniace pero, ako to ja robím teraz, pretože som ho celé prázdniny nepoužíval, a pod. Prídu nové školské povinnosti, možno aj vstupné písomky, no ja verím, že takto to vyzerať nebude.
Príde Jožko prvý deň zo školy a otec sa ho pýta:
„Čo ste dnes robili na vyučovaní?“
„Písali sme vstupnú písomku.“
„Koľko otázok si vedel?“
„Dve.“
„Ktoré?“
„Meno a priezvisko…“
Tak to určite nebude, pretože aj keď ste nechodili do školy, všetko máte uložené vo svojich hlávkach, len sa treba za tým porozhliadnuť, ako po školskej taške a iných veciach, však?
Určite máte z prázdnin aj množstvo zaujímavých a poučných zážitkov, ako je napríklad tento:
Dvaja kamaráti sa vydali na cestu cez púšť. Na ceste sa pohádali a jeden z nich dal facku druhému. Dotyčný, skôr, než by niečo povedal, zohol sa a napísal prstom do piesku: „Dnes mi môj najlepší priateľ dal facku“… Putovali ďalej. Došli ku krásnej oáze s jazierkom. Rozhodli sa, že sa okúpu. Ten, ktorý dostal facku sa začal topiť, ale ten druhý ho zachránil. Vytiahol ho z vody. Keď sa prebral, vytesal do kameňa: „Dnes mi môj najlepší priateľ zachránil život“. Kamarát sa ho spýtal: „Keď som Ťa udrel, napísal si to len do piesku, no tento krát si to vytesal do kameňa. Prečo?“ Odpovedal: „Vieš, keď mi niekto ublíži, píšem to len do piesku, aby vietor tieto riadky odfúkol na znak odpustenia. Ale keď mi niekto pomôže, vytesám to do kameňa, aby to tam ostalo naveky…“ A tak teda, keď ti niekto ublížil, napíš to do piesku, no keď ti niekto pomohol, nezabudni to vytesať do kameňa.
Možno sa vám cez prázdniny niečo nepodarilo. Z času na čas sa vám aj v škole niečo nepodarí. Vtedy, keď prídete domov k otcovi alebo mamine, sa budete chcieť zachovať takto:
„Ocko, mamina, vieš sa podpísať aj po tme?“
„Jasné.“
„Aj do žiackej knižky?“ ….. , budete to chcieť utajiť, ale skúste to urobiť inak. Povedzte svojím rodičom: „Ocko, mamka, na dnešný školský deň nie som veľmi hrdý, ale prosím vás, napíšte to do piesku a ja sa posnažím, aby sme to mohli spoločne vytesať do kameňa.“
Ak máš podobný prázdninový príbeh, nenechaj si ho len pre seba, ale napíš ho. Pri spoločných svätých omšiach, na ktoré Ťa srdečne pozývam, ich zozbierame a nejakou maličkosťou odmeníme.
Už teraz sa teším na naše spoločné stretnutia a stretnutia pri detských svätých omšiach
– váš detský kaplán Marcel.
PS: Budeme sa spoločne učiť od Ježiša svoj žiaľ a svoje krivdy písať len do piesku a svoje šťastie vyryť do kameňa! S Ježišom sa nám to podarí. Príjemný začiatok školského roka.
