Autorom článku je najstarší dobrovoľník, ktorý bol z našej farnosti
Pred 26 rokmi, keď nás v Prešove navštívil pápež Ján Pavol II., bol som ako jeden z dobrovoľníkov. Keď zverejňovali, kto je prihlásený ako najstarší dobrovoľník na stretnutie s pápežom Františkom v Prešove, bola ňou 76 ročná. Usúdil som, že osemdesiatnici, ktorí boli ako dobrovoľníci pred 26 rokmi, mali by mať tiež zastúpenie. Pri telefonickom prihlasovaní mi bolo vysvetlené, že to bude náročné a tak ma nezaregistrovali. Skúsil som sa prihlásiť cez internet, ktorý vygeneroval automaticky moje prihlásenie.
Na stretnutí cca. 800 dobrovoľníkov v podvečer pred príchodom pápeža som sa hlásil k vedúcemu skupiny, ktorá bola určená pre zabezpečenie priestoru pre novinárov a televízne štáby v športovej hale. Ukázalo sa, že ja ako jediný nie som v zozname. Takže organizátori mi zaradením medzi dobrovoľníkov zrejme chceli urobiť radosť, ale asi predpokladali, že od dobrovoľníctva nakoniec ustúpim.
Tak som prijal svoje zaradenie a nastúpil do „služby“. Nebolo to nijako náročné, iba snáď na tu dlhú dobu služby. Keďže som bol medzi novinármi a televíznymi štábmi, náhodne prišli na to, že som asi najstarší dobrovoľník a začali zo mňa robiť celebritu.
Svoju úlohu ako dobrovoľník som splnil. Odchádzal som po liturgii z priestranstva pred pódiom ako jeden z posledných. Bol som totiž oslovený, aby som s inými „postaršími“ svojou autoritou zabezpečil, aby nedošlo k nejakému poškodeniu veci na pódiu. Dovoľovali sme však zobrať si z kvetín z pred pódia najprv iba po jednej ružičke, ale postupne aj celé kytice, ktoré brali účastníci do kostolov a pre tých, čo sa nemohli na stretnutí s pápežom zúčastniť.
Vraj som bol kratučko aj v televízii. Z toho, čo som povedal, zverejnili vraj jednu vetu, ktorá je pravdivá: „Návšteva pápeža je pre nás zážitok na celý život a zmení náš život.“
Iste bolo a bude veľa vyjadrení, ako nás všetkých, ale aj jednotlivcov oslovil pápež a jeho návšteva. Ako nás to zmenilo a zmení. Z množstva vyslovených predsavzatí, prísľubov, sľubov možno zostane po čase len bledá spomienka, avšak to, čo zostane v našom srdci, to nebude vymazané do konca života.
Spomienka na pápežovu návštevu z pred 26 rokov
Keď sa spätne obhliadam po 26 rokoch na pápežovu návštevu, musím konštatovať, že na mňa zapôsobila viac podvedome, teda bez nejakých vyslovených prísľubov.
Som celý život turista a dnes konštatujem, že po návšteve pápeža Jána Pavla II. som bez uvedomenia si, začal chodiť nielen po horách, ale aj na púte. Skoro každoročne som navštívil Levoču a Gaboltov. Ba raz som putoval na bicykli a pešo aj do Mariazellu. Navštívil som skoro všetky rímskokatolícke, gréckokatolícke aj evanjelické drevené kostolíky. Začal som postupne vylučovať turistiku v nedeľu, hoci sv. omšu je možné absolvovať aj večer alebo deň pred tým. Takže mnoho by sa dalo spomenúť, čo zmenila návšteva Ján Pavla II. v mojom duchovnom, ale aj normálnom, či turistickom živote.
Zistil som, že Boh nás nielen do duchovného života povzbudzuje, ale aj na našich cestách ochraňuje. Keď sme v máji 2004 putovali na bicykloch do Mariazellu s dp. B. Salancim, boli veľmi chladné dni. Na okolitých pahorkoch bol sneh a v noci v stanoch len 6-8 °C. Cestou sme neraz zmokli do nitky, ale nik z nás ani nezakašľal, nedostal nádchu ani nekýchol.
Návšteva pápeža Františka nám aj tentoraz urobí v našom živote mnoho zmien a iste aj skvalitní náš duchovný život. Mnohé z toho si ani neuvedomíme. Na niektoré veci prídeme po čase.
// P. Prokopovič
