História je vždy cennou učiteľkou prítomnosti.
Milý návštevník našej stránky, ponúkame Ti niekoľko riadkov o histórii pútnického miesta Gaboltov.
Pútnické miesto Gaboltov je známe už celé stáročia predovšetkým svojou úctou k Panne Márii Karmelskej a svätovojtešskou tradíciou.
Obec Gaboltov leží v severovýchodnej časti Slovenska 15 km severozápadne od Bardejova v údolí potoka Kamenec pod vrchom zvaným Busov. Asi 3 km od obce prebieha slovensko – poľská štátna hranica.
Obec Gaboltov vznikla na mieste staršieho sídliska, ktorého počiatky siahajú do dávnej minulosti. Gaboltov bol osídlený od 11. – 12. storočia. Prvá písomná zmienka je z roku 1247 a je zaznamenaná v liste uhorského kráľa Bélu IV., ktorý bol adresovaný členom rádu cisterciátov v Bardejove. Hovorí sa v ňom o pôsobení rytierskeho rádu križiakov zvaných „strážcovia Božieho hrobu v Jeruzaleme“, ktorí sa podpisovali ako „cruciferi de Gaboltho“. Materský kláštor mali v poľskom Miechove a na Slovensko prišli na pozvanie uhorských panovníkov. Možno usudzovať, že ide o križiakov, ktorí mali svoj kláštor aj v Chmeľove. Historici tvrdia, že križiaci z Chmeľova už pred rokom 1212 získali majetok obce Gaboltov. Dá sa predpokladať, že následne nato v Gaboltove založili kláštor a postavili kostol zasvätený sv. Vojtechovi, biskupovi a mučeníkovi. Ich kláštor stál na krajnom južnom vrchu Busova a bol náboženským a kultúrnym centrom okolia. Lenže z neznámych dôvodov križiaci v druhej polovici 13. storočia z Gaboltova odišli.
Pôsobenie križiakov by nás mohlo priviesť na stopu k počiatkom úcty k sv. Vojtechovi, pretože patrí k hlavným patrónom Poľska. Na území Poľska ohlasoval evanjelium a tam sú uložené aj jeho relikvie. Úcta, akú sv. Vojtechovi preukazovali katolíci v Poľsku, sa aj prostredníctvom účinkovania poľských križiakov preniesla do Gaboltova.
Iná, veľmi stará tradícia hovorí, že sv. Vojtech na svojej misijnej ceste z Uhorska do Poľska prechádzal tzv. starodávnou soľnou cestou, ktorá viedla zo Šariša do Haliča cez Gaboltov a Kurovské sedlo. Svedčí o tom aj fakt, že v Gaboltove bola stanica, kde sa vyberalo mýto. Jestvovanie takejto stanice v Gaboltove bolo o niečo neskôr doložené dokumentom uhorského kráľa Ľudovíta I. z roku 1355. So svojim malým sprievodom si tu odpočinul a napil sa vody zo studničky, ktorá sa nachádza blízko kostola sv. Vojtecha. Dnes je táto studnička ukrytá v kaplnke zasvätenej sv. Vojtechovi. Schematizmus Košického biskupstva z roku 1938 konštatuje, že táto kaplnka je starobylá. Z tohto možno usudzovať, že terajšia kaplnka pochádzajúca zo začiatku 19. storočia, pripomína miesto, ktoré svojou prítomnosťou posvätil sv. Vojtech. V roku 1891 bola renovovaná. Vo vnútri tejto kaplnky je obraz, ktorý zobrazuje sv. Vojtecha ako sedí pod stromom a požehnáva prameň, s ktorého sa napil. Má na sebe biskupské insígnie. Na obraze sú tiež postavy dvoch mníchov, ktorí sv. Vojtecha na misijnej ceste sprevádzali. Jeden drží v ruke knihu a druhý džbánom naberá vodu.
Sv. Vojtech pochádzal z mocného a slávneho českého rodu Slavníkovcov, ktorý ovládal severovýchodnú časť terajších Čiech vrátane Kladska. Narodil sa okolo roku 956 a mladosť prežil na Libici pod vedením domáceho kňaza Radla. Bol veľmi zbožný a dokazoval to aj skutkami kresťanského milosrdenstva a príkladným životom. Keď doma získal základy potrebné na štúdium, bol poslaný na vtedy slávnu školu v Magdeburce. Keď sa Vojtech vrátil v roku 981 do Čiech ako subdiakon, vstúpil do radov katedrálneho kňazstva v Prahe. V roku 982 sa stal pražským biskupom. Svoj pastiersky úrad spravoval s takou horlivosťou, že v Čechách odstránil všetky zvyšky bývalého pohanstva. Nakoľko sa však jeho snahy stretávali doma s veľkým odporom, odišiel v roku 989 do Ríma, kde prežil tri roky v benediktínskom kláštore. Na žiadosť pápeža Jána XV. a kniežaťa Boleslava II. sa vrátil do Prahy. V Břevnove pri Prahe založil v roku 993 prvý benediktínsky kláštor, Boleslavom bohato dotovaný. Pre nové spory v roku 995 sa Vojtech znovu zriekol svojho biskupského úradu a odišiel do Uhorska, kde s úspechom ohlasoval evanjelium a pokrstil knieža Gejzu a jeho syna sv. Štefana, prvého uhorského kráľa. Potom odišiel do Ríma, kde chcel znovu vstúpiť do kláštora. Mohučský arcibiskup, ktorý sa práve vtedy zdržiaval v Ríme s cisárom Otom III., ho nahováral, aby sa vrátil do svojej diecézy. Vojtech poslúchol, ale od pápeža si vyžiadal dovolenie, aby mohol ísť hlásať evanjelium pohanom, ak by ho Česi nepočúvali. Keď sa však dopočul, že jeho rod – Slavníkovci – bol v Čechách vyvraždený, nešiel viac do Čiech, ale vybral sa do Poľska k Boleslavovi Chrabrému a odtiaľ k pohanským Prusom. Tam pri dnešnom Kaliningrade podstúpil mučenícku smrť 23. apríla 997, keď ho pohanský kňaz prebodol kopijou a ostatní útočníci do neho strieľali šípi. Boleslav Chrabrý zlatom vykúpil jeho telo a pochoval v poľskom Hniezdne. Časť relikvií je uschovaná aj v Trnave, v kaplnke Spolku Sv. Vojtecha.
V súčasnosti sa už nedá presne určiť, v ktorom roku bol postavený prvý kostol v Gaboltove. Isté je iba to, že farský kostol má svoje počiatky v období pôsobenia križiackeho rádu v Gaboltove. Bol postavený v gotickom štýle a v roku 1370 bol prestavaný. Počiatky dnešného farského kostola sa kladú do prvej polovice 14. storočia. Podľa románskej polohy sa predpokladá, že na jeho mieste kedysi stál ešte starší kostol, alebo iný sakrálny objekt, pravdepodobne kaplnka kláštora. V priebehu stáročí bol prestavaný, ale aj dnes na ňom vidíme gotické prvky.
Gaboltovský kostol má gotickú hranolovú vežu, obdĺžnikovú loď, pôvodne zaklenutú gotickými klenbami (v súčasnosti má drevený kazetový strop), polygonálne ukončenú svätyňu, pristavenú sakristiu a barokovú kaplnku. V roku 1715 bol upravený v barokovom slohu (kazetový strop pochádza z tohto obdobia), neskôr v tomto slohu upravili aj vežu kostola (dostala charakteristickú cibuľovitú strechu). Gotický portál – umelecky stvárnený vchod – zostal nedotknutý. Z pôvodnej gotickej architektúry sa zachovali tieto prvky: obvodové múry a klenba s typickými rebrami s figurálnymi konzolami vo svätyni kostola, okná, gotický portál medzi presbytériom a terajšou sakristiou, gotický lomený víťazný oblúk. V lodi kostola sa zachoval aj pôvodný gotický portál na južnej strane. Posledné generálne opravy pamiatkového kostola, oltárov a kazetového stropu sa konali v rokoch 1972 – 1974.
Dnešný hlavný oltár bol inštalovaný v čase renovácie v roku 1715. Tvorí ho stĺpová architektúra s bohato pozlátenou a farebnou ornamentikou. V strede oltára je socha patróna kostola biskupa sv. Vojtecha, ktorý drží v ľavej ruke dvojramenný kríž – symbol misijného arcibiskupstva a pravou rukou žehná veriacich. Všetky sochy oltára tvoria so sv. Vojtechom jeden myšlienkový celok. Symbolicky vyjadrujú činnosť sv. Vojtecha. Sochy sv. Petra a Pavla symbolizujú apoštolskú činnosť, sochy sv. Juraja a sv. Michala archanjela poukazujú na úlohu sv. Vojtecha pri obrane práv a cirkevných záujmov, sochy uhorských kráľov sv. Štefana a sv. Ladislava pripomínajú zásluhy sv. Vojtecha na zveľaďovaní a budovaní cirkevnej organizácie v Uhorskom kráľovstve.
Ľavý bočný oltár je barokový s manieristickými prvkami a je zasvätený Panne Márii Škapuliarskej. Pochádza z druhej polovice 18. storočia. Na oltári je dominantný obraz Panny Márie Škapuliarskej, ale na nástavci má tento oltár aj obraz sv. Jozefa, ženícha Panny Márie. Oltár bol postavený z iniciatívy členov Bratstva Panny Márie Škapuliarskej. Autor oltárneho obrazu, ktorý je namaľovaný na plátne, je neznámy. Pravdepodobne pre jeho vyhotovenie mu poslúžil iný, starší obraz. Centrálny obraz Panny Márie je vysoký 137 cm. Panna Mária na obraze drží vo svojich rukách malého Ježiša. Na hlave má striebornú korunu, ktorá je pozlátená, a okolo nej je dvanásť pozlátených hviezd. Pri nohách Panny Márie kľačí Šimon Stock, ktorý k nej vystiera ruku, aby prijal škapuliar. Udalosť, ktorá je namaľovaná na obraze sa uskutočnila 16. júla v roku 1251, keď sa Šimonovi Stockovi (generálnemu predstavenému karmelitánskeho rádu) zjavila Panna Mária a podala mu škapuliar so slovami: „Milý syn môj, vezmi tento škapuliar svojho rádu, odznak môjho bratstva pre teba a pre všetkých karmelitánov ako mimoriadne znamenie milosti. Kto v ňom zomrie nezakúsi večný oheň. To je znamenie spásy, ochrana v nebezpečenstve, záruka pokoja a večnej zmluvy.“
Pravý bočný oltár je tiež postavený v barokovom štýle a je zasvätený Čenstochovskej Panne Márii. Postavili ho počas renovácie kostola v roku 1715. Dôvodom pre postavenie tohto oltára s týmto ideovým zameraním bol fakt, že kostol v ktorom bol postavený, je zasvätený svätcovi, ktorý patrí k hlavným patrónom Poľska. Preto je táto jednota zvýraznená aj na tomto bočnom oltári. Okrem obrazu Panny Márie tu znova nachádzame plastiku sv. Vojtecha. Je oblečený v omšovom rúchu, na hlave má mitru, v jednej ruke drží biskupskú palicu a v druhej knihu evanjelia.
Oltár sv. Rozálie je postavený v ranobarokovom slohu. Pochádza z druhej polovice 17. storočia. Jeho súčasťou je obraz sv. Antona Paduánskeho a obraz sv. Rozálie zo začiatku 19. storočia.
O náboženskom živote v Gaboltove svedčia aj viaceré kaplnky, ktoré sú výrazom viery tunajších ľudí.
V roku 1925 bola neďaleko obce (v mariánskom potoku) postavená kaplnka Narodenia Panny Márie. Veriaci farnosti tam putujú na sviatok Narodenia Panny Márie a vtedy sa tam slávi aj svätá omša.
V roku 1932 bola postavená veľká kaplnka nazvaná Capella Pacis zasvätená úcte Krista Kráľa. O výstavbe tejto kaplnky, ktorá je vlastne druhým kostolom v obci Gaboltov, sa uvažovalo už skôr. Na výstavbu kaplnky Kráľovnej pokoja prispela veriaca katolíčka z Ameriky Anna Ratti. Svojimi darmi na výstavbu tejto kaplnky prispeli aj veriaci z Gaboltova a pútnici. Kaplnka bola postavená na pamiatku padlých v čase prvej svetovej vojny. K renovácii tejto kaplnky došlo v roku 1986. Najnovšia renovácia sa uskutočnila v roku 2005. Vo všedné dni sa v nej slúžia sv. omše pre veriacich Gaboltova.
V Gaboltove sa nachádzajú aj ďalšie kaplnky: kaplnka Sv. Jána Nepomuckého, kaplnka Sedembolestnej Panny Márie a kaplnka Svätého Kríža.
I keď sa dá predpokladať, že Gaboltov jestvoval ako samostatná farnosť už v čase pôsobenia križiakov, prvá historicky doložená správa o jestvovaní Gaboltova ako farnosti je až z obdobia katolíckej reformácie. Pravdepodobne v čase protestantskej reformácie v 16. storočí zanikla v Gaboltove katolícka fara, a jej miesto zaujali protestanti. Schematizmy Košickej diecézy uvádzajú rok 1660 ako rok zriadenia farnosti Gaboltov. Hoci dokumenty uvádzajú tento rok ako rok zriadenia farnosti, predsa už skôr v Gaboltove pôsobili katolícky kňazi v duchovnej správe. V roku 1656 tu pôsobil P. Tibor Konaykovics (Konajkovič) z rehole františkánov.
V 18. storočí sa v Gaboltove stabilizoval náboženský život v katolíckom duchu. O jeho kvalite a duchu sa dozvedáme predovšetkým z kanonických vizitácií farnosti. Podľa nich napríklad v druhej polovici 18.storočia boli púte integrálnou súčasťou duchovného života veriacich Gaboltova. Prichádzali sem pútnici z okolitých farností a veriaci z Gaboltova putovali zas do okolitých farností. V tomto čase nešlo o veľké púte, ako je tomu dnes. Bola to skôr záležitosť Gaboltovčanov a ľudí z blízkeho okolia.
Zo správy gaboltovského farára Mateja Harucha (okolo roku 1750) sa dozvedáme o Bratstve Panny Márie Škapuliarskej. Uvádza sa v nej, že bolo založené pred štyridsiatimi rokmi z iniciatívy vtedajšieho gaboltovského farára. Hlavnú zásluhu na jeho založení však mali bosí karmelitáni z Krakova. V podkladoch pre oficiálny dokument kánonickej vizitácie farnosti, ktorú vykonal jágerský biskup Karol Eszterházy dňa 11. júla 1775, o Bratstve Panny Márie Škapuliarskej nachádzame poznámku, že bolo založené v roku 1706. Gaboltovskému kostolu boli udelené aj úplné odpustky, ktoré povolil pápež Klement XI. (1700 – 1721). Odpustky sa vzťahovali aj na nečlenov Bratstva Panny Márie Škapuliarskej, ktorí navštívili v deň Panny Márie Karmelskej – 16. júla alebo nasledujúcu nedeľu kostol v Gaboltove a vykonali pobožnosť pred oltárom Panny Márie Škapuliarskej.
V štatútoch Bratstva Panny Márie Škapuliarskej sa uvádza, že jeho predstaveným je gaboltovský farár. Ten má právo prijímať do Bratstva Panny Márie Škapuliarskej nových členov. Táto tradícia sa zachováva až dodnes. Do Bratstva Panny Márie Škapuliarskej sa každoročne prijímajú noví členovia pri príležitosti púte ku Karmelskej Panne Márii. Púte sa konajú vždy v nasledujúcu sobotu a nedeľu po sviatku Panny Márie Karmelskej teda po 16. júli. Do Gaboltova z tejto príležitosti prichádza mnoho pútnikov takmer z celého Slovenska, z ktorých mnohí putujú peši. Gaboltovská púť je najväčšou púťou v Košickej arcidiecéze.
Z rozhodnutia košického arcibiskupa Mons. Alojza Tkáča, bol Gaboltov určený ako pútnické miesto pre Rómskych veriacich, ktorí majú svoju púť v prvú augustovú nedeľu.
Pred príchodom pátrov redemptoristov tu veľmi požehnane účinkovali diecézni kňazi, ale pre množstvo pútnikov (len na hlavnú púť Panny Márie Škapuliarskej okolo 30000 ľudí), otec arcibiskup Mons. Alojz Tkáč dňa 1. júla 2001 pozval pátrov redemptoristov, aby toto pútnické miesto spravovali. Zveľadiť toto pútnické miesto znamená, nadviazať na všetko, čo tam už bolo vybudované, a nájsť spôsob, ako dané miesto ďalej rozvíjať. Prejavom tohto zveľadenia je aj púť mužov, ktorá sa koná každý rok v polovici augusta (po púti Rómov). Gaboltov je totiž jediné pútnické miesto na Slovensku, kde je možné vidieť mužov, ako sa spolu modlia a chvália Pána, ako spolu prežívajú sv. omšu, ako sa navzájom povzbudzujú vo viere, ako sa v ich srdci zapaľuje láska ku Kristovi. Všetkých pútnikov srdečne pozývame na púte do Gaboltova, ktoré sú darom i pozvaním láskavého Boha, aby sme vstúpili do jeho prítomnosti a v nej aj zotrvávali. Zároveň veríme a o to sa aj modlíme, aby každý pútnik, ktorý príde do Gaboltova mohol vo svojom živote zrealizovať to známe – per Mariam ad Jesum (skrze Máriu k Ježišovi). Lebo poslaním Panny Márie v dejinách spásy je dať svetu Vykupiteľa a nás k nemu privádzať.
// prevzaté zo stránky farnosti Gaboltov
