V roku 326 sv. Helena našla v Jeruzaleme kríž, na ktorom zomrel Ježiš Kristus. Jej syn, cisár Konštantín Veľký, dal na tom mieste v roku 335 postaviť veľkolepý chrám. Sv. Helena do tohto chrámu uložila polovicu nájdeného kríža a druhú polovicu poslala svojmu synovi do Carihradu.
Cisár si však ponechal iba časť a druhú časť poslal do Ríma, kde ju dal uložiť do novopostaveného chrámu svätého Kríža. Na pamiatku týchto udalostí sa v Cirkvi začal sláviť sviatok Nájdenia sv. Kríža (2. mája).
Časť sv. Kríža, ktorá bola v jeruzalemskom chráme, tam ostala až do roku 614. V tom roku kráľ Perzie Chosroes II. spustošil Mezopotámiu, časť Sýrie a Palestínu. Kresťanov povraždili alebo zobrali do zajatia. Mnohé poklady Cirkvi pobrali so sebou, medzi nimi aj svätý kríž. Perzský kráľ dúfal, že mu zaň kresťania vyplatia veľké výkupné, keďže vedel, že drevo kríža majú vo veľkej úcte. Vtedajší rímsky cisár Heraklius (610-641) poslal k Peržanom vyslancov s prosbou o mier. Tí ich však vysmiali a ani nepustili k sebe. Vtedy cisár, povzbudený carihradským patriarchom Sergiom vypovedal vojnu. Rozišiel sa so svojou nezákonitou manželkou, obliekol sa do kajúceho rúcha a postavil sa na čelo oduševneného vojska. Hoci ich bolo oproti pohanom málo, predsa dobyli Arménsko a mesto Gazall, v ktorom mal Chosroes svoj palác. Zrúcal chrám boha Slnka i kráľov palác. Daroval slobodu tisíckam zajatých Peržanov. Postupoval za utekajúcimi pohanskými vojakmi. Porazený Chosroes stále unikal, vláčil so sebou starého jeruzalemského patriarchu Zachariáša aj so svätým krížom. Napokon sa utiahol do opevneného mesta Seleucia pri rieke Tigris. Tam ustanovil za svojho nástupcu Medarsesa, syna svojej otrokyne. Keď sa to dopočul jeho prvorodený syn Sisroes, vzbúril sa proti tomu, uväznil svojho otca a dal ho zavraždiť. Kráľom sa stal on a požiadal rímskeho cisára Heraklia o mier. Vrátil Rimanom dobyté krajiny, kresťanov pustil na slobodu a vrátil aj poklady so svätým krížom.
Cisár Heraklius spolu s patriarchom Zachariášom v roku 629 slávnostne vstúpili aj s celým sprievodom do Jeruzalema. Kríž uložili na oltár do chrámu, kde býval predtým. Udialo sa to 14. septembra 629. Tento deň sa potom začal sláviť ako sviatok Povýšenia sv. kríža. Niekoľko rokov potom mohamedánski Saracéni zaujali Jeruzalem. Aby svätý kríž znova nepadol do rúk nepriateľov Krista, preniesli ho do Carihradu. Z neho potom udeľovali východní rímski cisári čiastočky do jednotlivých chrámov ako relikvie. Sviatok Nájdenia sv. kríža sa v obnovenom liturgickom kalendári už nenachádza.
// prevzaté z http://www.zivotopisysvatych.sk –
