Radosť nad štedrosťou Boha Otca naši predkovia vyjadrovali tým, že po západe slnka večeriavali slávnostne a svojim deťom i čeľadi dávali dary. Ba hospodári ešte aj zvieratám ponúkli zo svojich pokrmov na znak toho, že zvieratá – vôl a osol -zohrievali Spasiteľa v jasliach. Tento zvyk sa zachoval až podnes.
Večera dnešného dňa sa volá štedrou večerou. Koná sa neobyčajne radostne a štedro a dáva sa jej náboženský ráz. Skoro v každej domácnosti je vianočný stromček, pod ktorým sú uložené dary skromné i bohatšie, ako dary od Ježiška.
Stavanie vianočného stromčeka vzniklo v Nemecku a rozšírené je zvlášť v Európe. Od čias Jána Pavla II. aj Námestie svätého Petra v Ríme zdobí vysoký vianočný strom, ktorý darúva Svätému Otcovi vždy nejaká horská krajina. Slovensko darovalo takýto vianočný strom r. 1998.
Vianočný stromček sa stavia na počesť príchodu Spasiteľa: podobne ako zemskými ratolesťami vítali Pána Ježiša v Jeruzaleme, tak vianočným stromčekom vítame príchod nášho Spasiteľa. Symbolicky predstavuje rajský strom života oproti stromu poznania dobrého a zlého, z ktorého jedli Adam a Eva. Tento strom je pravý strom života, lebo na dreve kríža prišlo k nám vykúpenie a večný život
Druhou ozdobou kresťanských rodín je stavanie jasličiek – betlehemov. Východiskový bod stavania Jasličiek spočíva v Jasličkových relikviách uložených v Santaore, pred ktorými pápež slávil nočnú vianočnú omšu. V stredoveku začali uplatňovať zvyk vyložiť na oltári alebo vedľa oltára jasličky. Známe, živé jasle urobil svätý František z Assisi r. 1223 v prírode.