Advent je obdobím očakávania, obrátenia, nádeje a ticha. Očakávanie, ktoré je spomienkou na prvý príchod Spasiteľa v našom smrteľnom tele: očakávanie – ktoré je modlitbou prípravy na posledný slávny príchod Ježiša Krista, Pána dejín, sveta a Sudcu všetkých ľudí: – obrátenie, na ktoré sme v liturgií tohto obdobia často vyzývaní hlasom proroka a predchodcom Spasiteľa Jána Krstiteľa „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ (Mt 3,12)
Radostná nádej, že spása ktorú Kristus už zavŕši o milosť, ktorá je už prítomná vo svete speje k svojmu dozretiu a plnosti, čím sa prísľub mení na vlastnenie, viera na videnie a budeme mu podobný, lebo ho budeme vidieť takého aký je (Jn 3,2). Ticho nám umožňuje zachovať si odstup od zmätkov vo svete a učí nás hľadieť na svet Božími očami.
Koľkokrát svet prehluší ticho nášho srdca a my zlyhávame . Svet nielen dnes ale nikdy nemal rád ticho, ticho sa neraz pokladá za „poruchu“.
Poruchu v televízore, rádiu v človekovi. Neraz sa takého človeka, ktorý je ticho pýtame: Čo si tak ticho? Stalo sa niečo? Dokonca odvážim sa tvrdiť, že svet nás oberá o ticho. Len si všímajme ako walkmany, mobily ovládli ľudí. Aj moderná komunikácia neraz zabíja ticho. To isté sa deje v domácnostiach: rádio, televízia, videa, počítače. Na jednej strane veľmi užitočné veci, na strane druhej prostriedky na zaháňanie nudy, na zabíjanie ticha. Ticho obnažuje človeka. V tichu sa vzpiera jeho vnútro. V tichu kričí svedomie, v tichu hovorí Boh. V tichu sa robia životné rozhodnutia. A preto mnohí nechcú ticho, lebo ticho mnohokrát bolí, lebo ticho kladie požiadavky, lebo ticho kričí. Neraz cítime, že ani v Cirkvi prakticky nevieme čo s tichom a preto je tu prostriedok na uvedomenie si ticha okolo adventného venca! Najmä keď budeme postupne zapaľovať sviece na venci a budeme sa približovať ku Svetlu, ktorým je slávnosť Narodenia Pána.
Adventný veniec, umiestnenie štyroch sviec na venci upletenom zo stále zelených vetvičiek, ktoré do našich krajov prišli z germánskych krajín a Severnej Ameriky sa stalo symbolom adventu v kresťanských krajinách. Adventný veniec s postupným zapaľovaním jeho štyroch sviec, nedeľu čo nedeľu, až do slávnosti Narodenia Pána, je pamiatkou rozličných etáp dejín spásy pred Kristom a symbolom prorockého svetla, ktoré postupne osvetľovalo noc očakávania až po východ Slnka spravodlivosti (Lk 1,78). Áno advent je aj charita – služba, pomoc, pokoj, milosť. To sa deje v tichu.
Nebojme sa vstúpiť do ticha okolo adventného venca. Viac mlčať, viac používať vypínače na radiách, televízoroch, mobiloch, počítačoch (buďme ich pánmi nie otrokmi). Nemárnime vzácny čas, v ktorom nám chce hovoriť Boh a prežime zázrak byť v tichu uprostred hlučného mesta. Dokážme počúvať Boha aj pri nákupe v hypermarketoch, uvidíte svojich blízkych aj svet inými očami.
Ticho prosím. Chce prehovoriť Boh !!!
Mons. Jozef Šechný
kanonik
