Kňaz a trpiteľ za vieru, ktorý odišiel do večnosti pred 20 rokmi.
*9. apríl 1918 Nižný Klátov
+21. november 2005 Prešov
Dňa 21. novembra 2025 uplynulo 20 rokov od odchodu do večnosti verného Božieho služobníka, kňaza Košickej arcidiecézy, duchovného otca vdp. Michala Rozuma, pána farára, ktorý pôsobil aj v našej solivarskej farnosti.
Vdp. Michal Rozum sa narodil 9. apríla 1918 v obci Nižný Klátov pri Košiciach rodičom Michalovi a Kataríne rodenej Liptákovej. Bol najstarším zo štyroch bratov súrodencov. Po ňom sa narodili bratia Ján, Ondrej a Pavol. K tomu ešte jedna zaujímavosť je, že spomínaný brat Ján bol lekárom a pôsobil ako špecialista na internom oddelení v nemocnici v Bardejove. Bol odborníkom vo svojom obore taký dobrý, že boli snahy, aby sa stal v bardejovskej nemocnici primárom. Vzhľadom na zložité politické pomery obdobia komunizmu a znalosti komunistických kádrov, že Jánov starší brat Michal je kňaz vykonávajúci duchovné povolanie, tak sa Ján primárom v nemocnici nikdy nestal. Po celý čas bol vo výkone radového nemocničného lekára.
Najskôr ako dieťa, neskôr ako mladý chlapec Michal navštevoval základnú školu v rodnej obci Nižný Klátov. Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Košiciach. Po štúdiách na gymnáziu, vstúpil do kňazského seminára v Košiciach. Bol nadaným a učenlivým bohoslovcom a diakonom. Kňazskú vysviacku prijal z rúk administrátora košickej diecézy Jozefa Čárskeho 16. júna 1942 v Košiciach. Keďže Jozef Čársky bol vo vtedajšom čase administrátorom častí košickej, szatmárskej a rožňavskej diecézy, kvôli dobrej znalosti maďarského jazyka poslal mladého novokňaza Michala na jeho prvé kaplánske miesto v roku 1942 do maďarskej farnosti Olaszliszka, kde pôsobil iba krátke obdobie. Ešte v tom istom roku bol preložený za kaplána do farnosti Ruskov, v ktorej pôsobil do roku 1943. V rokoch 1943 – 1945 opäť pôsobil v maďarskej farnosti, tentokrát v Szerencsi. V rokoch 1945 – 1954 pôsobil ako katechét – učiteľ náboženstva v Košiciach. Medzitým bol politicky prenasledovaný a v roku 1951 narukoval do vojenského pracovného tábora do tzv. pomocného technického prápora – PTP. Krátko účinkoval ako farár v Parchovanoch. Na to ho v roku 1954 nespravodlivo odsúdili a väznili. Takmer rok strávil vo väzení a potom nesmel vykonávať kňazskú službu. Bol mimo pastorácie, preto manuálne pracoval vo výrobe. Od roku 1957 bol kaplánom v Prešove, od roku 1964 spravoval farnosť Rožkovany pri Sabinove. V roku 1972 bol poslaný košickým kapitulným vikárom ThDr. Štefanom Onderkom na Solivar, ktorý stratil samostatnosť a stal sa mestskou časťou Prešova. V solivarskej farnosti vdp. Michal Rozum pôsobil najdlhšie, a to v rokoch 1972-1992, požehnaných dvadsať rokov kňazského života. Práve za jeho pôsobenia sa prenieslo sídlo fary z bývalej budovy obecného úradu – dnes MŠ Solivarská do tzv. „starej fary“ pri farskom kostole. Viedol našu solivarskú farnosť v ťažkých časoch, tvrdých normalizačných procesov, kedy to kňazi nemali vôbec jednoduché. Trpeli, boli prenasledovaní. Bol to veľký Kristov kríž viery, bolo to svedectvo hlbokej pokory, utrpenia, duchovnej sily a odvahy. O ťažkom období skúšok kedy bol vdp. Michal Rozum pod útlakom komunistickej moci a kedy bol väznený len veľmi málo hovoril. Bol obeťou vtedajšieho režimu pri likvidácii Cirkvi i kňazov a očitým svedkom neprávosti a nespravodlivosti, ktoré okúsil na vlastnej koži. Bol zásadne proti Združeniu rímskokatolíckych kňazov – Pacem In Teris, združeniu kňazov, ktoré kolaborovalo s komunistickým režimom v Česko – Slovensku v rokoch 1971-1989. Združenie bolo priamym pokračovateľom Mierového hnutia katolíckeho duchovenstva z rokov 1951 – 1968, ktoré zaniklo v roku 1968.
Napriek tomu duchovný otec vdp. Michal Rozum nikdy nebol človek unariekaný, ani zatrpknutý, ale bol príkladom toho ako krivdu trpezlivo znášať, tak ako o tom učia skutky duchovného milosrdenstva. Bol vždy človekom dobrej vôle, dnes by sme povedali človekom s pozitívnym myslením. Solivarskú farnosť prevzal po vdp. Františkovi Fabiánovi, ktorý bol jedným z kandidátov na košického biskupa a nedobrovoľne musel farnosť opustiť.
A tak ako aj dnes, tak aj vo vtedajšej dobe bolo vo vinici Pánovej práce vždy dosť. Avšak skoro počas celého vedenia našej solivarskej farnosti bol vdp. Michal Rozum na farnosť sám, bez žiadneho kaplána, hoci viackrát žiadal košické biskupstvo o posilu. Kvôli nedostatku kňazov jeho požiadavke košické biskupstvo vyhovelo až v roku 1988 kedy prišiel za kaplána dp. Imrich Boľanovský a v roku 1990 kaplán dp. Jozef Ondovčák.
Vdp. Michal Rozum ako Kristov služobník bol horlivým kňazom viery a modlitby, kde v ňom človek videl starostlivého pastiera ľudských duší, ako Ježiša – Dobrého pastiera. Veriaci našej farnosti dodnes sú mu vďační za všetko, čo pre nich urobil a s láskou na neho spomínajú ako na svojho pokorného, obetavého a milujúceho duchovného otca s otvoreným srdcom, podľa vzoru Božského Srdca Ježišovho, ktorý sa o Božie deti vo farnosti s láskou staral.
Preto môžeme spomenúť niektoré momenty a udalosti z našej solivarskej farnosti. Neodmysliteľne medzi jeho najbližších spolupracovníkov patril dnes už zosnulý p. kostolník Ján Sabol, ktorého si do služby kostolníka povolal práve duchovný otec Michal Rozum. Službu kostolníka mal zobrať na skúšku na dva týždne, no bolo z toho štyridsať rokov. Ako mu často úsmevne hovorieval: ,,Treba všetko brať s láskou a s rozumom a všetko bude v poriadku!“ Taktiež za obdobia spravovania farnosti vdp. Michala Rozuma patril k jeho spolupracovníkom aj p. Ján Berka, ktorý dlhé roky účinkoval vo farnosti ako organista a doprevádzal hrou na organe a spevom sväté omše, pobožnosti a liturgické slávnosti.
Ako sa hovorí:,, Roboty ako na kostole!“ a to doslova a do písmena.
Počas jeho pôsobenia došlo k rekonštrukcii kostola sv. Štefana, uhorského kráľa na Hrádku v roku 1980. V roku 1981 bola vykonaná oprava kaplnky sv. Róchusa v Soľnej Bani. V tom istom roku sa previedla celková vonkajšia oprava farského kostola Najsvätejšej Trojice v Solivare a boli vymenené okná. Vnútorná obnova kostola bola prevedená v roku 1982. V tom istom roku bola položená nová dlažba v kostole Narodenia sv. Jána Krstiteľa v Soľnej Bani. V roku 1983 kaplnka sv. Róchusa prešla vnútornou obnovou, do kaplnky bol osadený nový oltár tvárou k ľudu a v roku 1985 bola položená nová dlažba. V roku 1984 bola prevedená maľba kostola sv. Michala v Teriakovciach, v roku 1987 bola zväčšená sakristia a o rok na to vykonaná generálna oprava exteriéru. Keďže v tých časoch sekčovská farnosť ešte neexistovala, pod našu farnosť patrila správa aj o kostol sv. Františka Xaverského v Šalgovíku, kde sa tiež vykonávala pastorácia. Tu sa konala oprava interiéru v roku 1981, bol postavený nový oltár smerom tvárou k ľudu.
Ako každý kňaz vysluhoval sviatosti, mnohých z nás krstil, v tunajšej škole v Solivare učil deti náboženstvo, pripravoval deti k prvému svätému prijímaniu, ktoré bolo v Soľnej Bani vždy spoločné pre všetky deti zo všetkých škôl naraz. Dodnes veriaci spomínajú ako ich priviedol k oltáru a sobášil, či mnohých našich blízkych odprevádzal na večnosť. Ani v zakázanej dobe bývalého režimu sa nebál ohlasovať Kristovo evanjelium. Bol samostatný aj v domácnosti, všetky práce si vedel urobiť sám, napriek tomu, že sám tu pôsobil a času veľmi nebolo. Okrem iného, jeho veľkou záľubou boli včely a včelárstvo, popri tom všetkom sa staral aj o svojho otca, ktorý sa dožil úctyhodných 100 rokov.
Aj keď v roku 1992 odišiel na kňazský dôchodok, vždy sa rád vracal do solivarskej farnosti pozdraviť solivarských farníkov, pri odpustoch, či farských slávnostiach. Ešte ako 80 – ročný šoféroval automobil. Býval v byte na Sabinovskej ulici v Prešove, pokiaľ mu zdravie umožnilo vysluhoval omše a sviatosti zmierenia v domove pre seniorov na Veselej ulici v Prešove. Svoju jeseň života už neskôr žil v kňazskom domove vo Veľkom Šariši. Zomrel 21. novembra 2005 v Prešove. Tak ako mal blízky vzťah k solivarskej farnosti, tak aj zádušná svätá omša bola slávená vo farskom kostole Najsvätejšej Trojice v Solivare, ktorú celebroval vtedajší košický pomocný biskup Mons. Bernard Bober dnes už arcibiskup za hojnej účasti kňazov a veriacich. Následne bola slávená zádušná pohrebná svätá omša s pohrebnými obradmi v jeho rodnej obci Nižný Klátov v kostole sv. Michala, archanjela, ktorú slávil Mons. Jozef Korem, kanonik Metropolitnej kapituly kanonikov Košickej arcidiecézy. Pochovaný bol na miestnom cintoríne v jeho rodisku neďaleko kostola.
Verný Bohu i Cirkvi, slúžil Božiemu ľudu Košickej arcidiecézy požehnaných 63 rokov kňazskej služby. Jeho kňazská duchovná služba, starostlivosť o veriacich a spravovanie solivarskej farnosti, v ktorej požehnaných 20 rokov pôsobil ostáva v pamäti a srdci mnohých nás nielen cez ním udelené sviatosti, ale aj svedectvom jeho skromného a pokorného života Božieho služobníka a verného syna Cirkvi. Na zaujímavý život duchovného otca vdp. Michala Rozuma môžeme použiť slová z Druhého listu apoštola Pavla Timotejovi: ,,Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v onen deň dá Pán, spravodlivý sudca; a nielen mne, ale aj všetkým, čo milujú jeho príchod.“
Ďakujeme mu za jeho obetavú službu, horlivého a pracovitého kňaza v Pánovej vinici, za jeho láskavé srdce a dobrotu, ktorú nám tu na zemi preukazoval nespočetne veľa krát a nabádal tak k tomu robiť aj nás. Ostávame v spojení s duchovným odkazom v Božie milosrdenstvo, v ktoré celý život dúfal, vyprosujúc mu v modlitbách večnú blaženosť, pokoj, radosť a nebeské odmeny v nebeskom kráľovstve u Najvyššieho Veľkňaza Ježiša Krista, Kráľa neba i zeme.
Dobrotivý Bože, svojho služobníka kňaza Michala si povolal do kňazskej služby, ustanovil si ho za správcu Tvojich tajomstiev a duchovného otca našej farnosti, prosíme Ťa, aby v Tvojom milosrdenstve, v ktoré dúfal, mal blažený pokoj a za odmenu ho pripočítaj k zboru Tvojich vyvolených v nebeskom kráľovstve.
Odpočinutie večné daj mu, Pane, a svetlo večné nech mu svieti. Nech nesmrteľná duša verného Božieho služobníka kňaza Michala pre Božie milosrdenstvo odpočíva v pokoji. Spomeňme si na nášho zosnulého pána farára, duchovného otca vdp. Michala Rozuma, vo svojich modlitbách a pri svätých omšiach.
// Tomáš Kolárik
