V piatok (29.10.) vo večerných hodinách ste na cestách mohli zazrieť šesť áut pekne zoradených za sebou. Ich posádku tvorili mladí ľudia z našej farnosti, ktorých spájal spoločný cieľ: chata Roztoky v okrese Svidník.
A toto pekné miesto sa stalo počas nasledujúceho víkendu miestom oddychu, čerpania síl, ale aj vzájomného spoznávania sa a plánovania…
A ako sa to všetko vlastne začalo?
Vo farnosti sa už niekoľko rokov stretávajú a pôsobia viaceré skupiny mladých ľudí, ktorí nešetria svojim časom a talentami, ale veľmi ochotne pomôžu tam, kde je to potrebné. Sú to predovšetkým členovia mládežníckeho zboru Laudemus, animátori, miništranti, kantori, ale aj ďalší dobrovoľníci, ktorí neváhajú pomôcť. Prvýkrát sa však všetky tieto skupiny stretli aj na spoločnom výlete s jediným cieľom – utužiť vzťahy, prehĺbiť spoluprácu, navzájom sa rešpektovať a pomáhať si. Spoločne môžeme potvrdiť, že cieľ bol splnený.
Pri príchode na chatu nás ako prvá očarila obloha posiata tisícami hviezd, o chvíľočku na to prišlo očarenie druhé – a ním bola samotná chata. Pekné zariadenie izieb, spoločenské miestnosti, kozub, priestranná a pohodlná jedáleň… Vedeli sme, že tieto dni si užijeme – a to sme ešte nevedeli, aký program si pre nás pán kaplán Lukáš pripravil. Čakali sme všeličo, ale sobotňajší program nás prekvapil. V troch skupinách sme sa vybrali na „misie“ priamo do obce. Chodili sme od domu k domu s túžbou pomáhať tým, ktorí to budú potrebovať. Väčšinou starší obyvatelia obce sa našej prítomnosti potešili – my sme im zaspievali a oni nám porozprávali o ich starostiach a radostiach, občas sa v ich očiach zaleskla aj slzička. Aj do roboty nás prizvali – a musím povedať, nešetrili nás ani trocha. Hrabali sme lístie a vyvážali ho, chalani rúbali drevo… Uf, pre niektorých z nás to bola prvá skúsenosť s fúrikom alebo hrabľami. Napriek tomu, že my sme boli tými, ktorí mali obdarovať, najviac obdarovanými sme boli sami. Ale v službe to už tak chodí…
Po zaujímavom dopoludní prišlo ešte bohatšie popoludnie – na neďalekom majeri sme si obzreli stajne, poniektorí si vyskúšali jazdu na koníkoch. Zvládli to aj kone a aj my! Ďalším bodom programu bola obec Dlhá Lúka a paintball – odvážlivci si ho vyskúšali v blízkom lese, menej odvážni sme si zastrieľali aspoň na terč. Naše úprimné poďakovanie a obdiv patrí miestnej mamine, ktorá okrem šiestich vlastných detí sa stará aj o ďalších sedem detí z detského domova. Stretnutie s ňou bolo vzácnym okamihom a sladkým zavŕšením – pohostila nás cukrovou vatou! A komu sa nepáčili tieto možnosti, mohol navštíviť blízke Bardejovské kúpele. Unavení ale v dobrej nálade sme sa vrátili na chatu, kde program pokračoval. Po svätej omši a výbornej večeri sme si v skupinkách pripravili zábavný večer – pantomíma, hry, rozhovory, spev… Svojou návštevou nás potešil aj pán kaplán Marcel, ktorý nám ochotne ponúkol možnosť pristúpiť k sviatosti zmierenia… Ani sme netušili, koľko veľa aktivít možno stihnúť v jeden deň, aj keď vďaka časovému posunu o hodinu dlhší…
Nedeľa už ubehla rýchlo, ale priniesla veľa podnetov do ďalších dní. Spoločne sme uvažovali o možnostiach, ako využiť svoje talenty pre dobro farnosti. A tých možností nie je málo! Cestou späť snáď nikto nepochyboval o tom, že počas víkendu sme dokázali vytvoriť pekné spoločenstvo, v ktorom má každý svoje miesto a nik sa v ňom necíti sám.
Vieme, že nie každý deň ponúka toľko výnimočných zážitkov, ako sme zažili tento víkend. No každý deň ponúka dostatok času pre priateľov, pre úsmev a povzbudenie tým, ktorí to potrebujú. Veríme, že radosť a nádej, ktorú sme počas týchto dní načerpali, nás bude sprevádzať aj v nasledujúcich týždňoch a prinesie požehnanie najmä tým, ktorým chceme slúžiť, nech je táto služba požehnaním pre celú farnosť.
// Maja
