Na sviatok lurdskej Panny Mária 11. februára oslavujeme každoročne v Cirkvi svetový deň chorých. Aj preto sa v našich farnostiach ujal zvyk, že práve okolo tohto sviatku sa verejne, v rámci sv. omše vysluhuje sviatosť pomazania chorých.
Cirkev nám týmto verejným slávením sviatosti pomazania chorých umožňuje, aby sme si viac uvedomili veľkosť Božieho daru, ktorým je zdravie a ďakovali mu za tento dar.
Niekedy si veľkosť tohto daru akým je zdravie ani neuvedomujeme a až potom, keď do nášho života vstúpi choroba zistíme akú veľkú hodnotu má pre nás zdravie. Kresťan by však nemal na chorobu hľadieť len negatívne. Samozrejme vždy je lepšie, keď človek môže pri plnom zdraví slúžiť Bohu a blížnemu, ale niekedy sa aj trpezlivé znášanie choroby pre nás môže stať niečím dobrým podľa slov apoštola Pavla: „tým čo milujú Boha všetko slúži na dobre.“
Boh nás však ani v chorobe nenecháva samých chce byť blízko pri nás a pomáhať nám aj sviatostným spôsobom cez sviatosť pomazania chorých.
Kto môže prijať túto sviatosť? Katechizmus katolíckej cirkvi hovorí:
Pomazanie chorých „nie je sviatosťou iba tých, čo sa ocitajú v posledných chvíľach života. Preto vhodný čas na jej prijatie je isto už vtedy, keď veriaci začína byť pre chorobu alebo starobu v nebezpečenstve smrti.“ Ak chorý, ktorý prijal pomazanie, opäť nadobudne zdravie, môže v prípade ďalšej ťažkej choroby znova prijať túto sviatosť. Počas tej istej choroby možno túto sviatosť zopakovať, ak sa choroba zhorší. Je vhodné prijať pomazanie chorých pred ťažkou operáciou. To isté platí o starých ľuďoch, keď sa ich slabosť stupňuje.
Sviatosť pomazania chorých je sviatosťou živých tzn. že prijať ju môžeme len vtedy, keď sme v milosti posväcujúcej (vyspovedaní).
Sviatosť pomazania chorých pomáha nie len telu, pri jeho uzdravovaní, ale aj duši človeka. Pomáha nám aj trpezlivo znášať chorobu a prijímať ju ako kríž, ktorým sa môžeme viac pripodobniť Kristovi.
