Toto obdobie sa vždy nieslo v znamení veľkého očakávania narodenia malého Ježiška, ktorý sa mal narodiť, aby nám otvoril brány nebies, ktoré sa uzatvorili spáchaním dedičného hriechu.
Počas tohto obdobia bola slúžená každé ráno o 6:00 hod. sv. omša, a to týždeň na Solivare a týždeň na Soľnej Bani. Tieto sv. omše zvané Roráty sa slúžili vo farbe fialovej. Roráty boli vždy navštevované v hojnom počte aj napriek tomu, že nebola mestská doprava. Z tohto dôvodu aj z konca Šváboch bolo treba isť peši do solivarského, resp. do soľnobanského kostola. Po sv. omši ľudia museli ísť peši buď do školy alebo do zamestnania do Prešova, čo bolo ďalších niekoľko kilometrov. No nebolo to nikomu ťažké, lebo očakávanie Spasiteľa, malého Ježiška, prevýšilo všetko, dokonca aj zimnú cestu snehom. Čím viac sa približovali Vianoce, tým viac narastala radosť z ich príchodu. Toto predvianočné obdobie je známe aj pranostickými predpoveďami ako napríklad: „Keď na sv. Katarínu vidieť hus na ľade, tak Vianoce budú na blate.“ Do tohto obdobia spadá aj deň sv. Mikuláša biskupa, kedy sa sv. omša slúžila na Hrádku. V ten deň Združenie katolíckej mládeže usporiadalo mikulášsky večierok s príchodom Mikuláša so svojou družinou – anjelmi a čertom a s plným vrecom darčekov. Ďalšie takéto významnejšie dni boli sviatky sv. Lucie a sv. Ondreja. Počas celého adventu sa ráno pred sv. omšou a aj po nej spovedalo. Na sv. spoveď postupne prichádzali ženy, muži, deti a mládež. Po vešperách na poslednú adventnú nedeľu bol postavený v kostolnej záhrade vianočný stromček. Pri ňom mal ku veriacim príhovor člen farskej rady, prihováral sa pán Železník. Po príhovore s p. komorníkom Dobranským sa odovzdávali darčeky pre tých najchudobnejších farníkov a takto sa im spríjemnili vianočné sviatky. V advente sa konal aj deviatnik ako pamiatka na to, ako sv. Jozef s Pannou Máriou hľadali prístrešok. Bol to obraz Panny Márie a sv. Jozefa, ktorý za deväť dní navštívil deväť domov. Počas týchto dní sa konali modlitby deviatnika pri spomínanom obraze. V poslednom dome ostal obraz až do ďalších Vianoc.
// spomína Švabčan –
