Jubilejný rok

Jubileum pochádza zo židovskej tradície, ktorá každých 50 rokov nariaďovala rok odpočinku zeme (s praktickým účelom zabezpečiť v nasledujúcich rokoch na odpočinutej pôde väčšiu úrodu), vrátenie zabavenej pôdy a oslobodenie otrokov. Začiatok jubilejného roka sa oznamoval trúbením na kozom rohu, ktorý sa po hebrejsky nazýval „yobel“, z ktorého sa odvodzuje kresťanský termín jubileum. Prvý kresťanský jubilejný

Štedrý večer

Radosť nad štedrosťou Boha Otca naši predkovia vyjadrovali tým, že po západe slnka večeriavali slávnostne a svojim deťom i čeľadi dávali dary. Ba hospodári ešte aj zvieratám ponúkli zo svojich pokrmov na znak toho, že zvieratá – vôl a osol -zohrievali Spasiteľa v jasliach. Tento zvyk sa zachoval až podnes. Večera dnešného dňa sa volá

Posviacka hrobu a pochovávanie nenarodených detí

Vo štvrtok 31.10. o 11:00 hod. bol na solivarskom cintoríne požehnaný hrob pre deti, ktoré zomreli pred narodením. Stal sa tak miestom, kde môžu rodičia pochovať svoje ešte nenarodené dieťatko, ktoré zomrelo spontánne počas tehotenstva. Ku dnešnému dňu sú v ňom pochované dve deti. Tento hrob sa stal zároveň miestom, ktoré nám žijúcim pomáha napĺňať skutok telesného