Sobota 12. júna 2010 nebola celkom obyčajnou sobotou. Pre takmer stovku mladých ľudí zostane výnimočnou a nezabudnuteľnou. V tento deň totiž naši birmovanci predstúpili pred otca arcibiskupa Alojza Tkáča, aby prijali vzácny dar – sviatosť birmovania a takto posilnení darmi Ducha Svätého mohli byť svedkami viery v súčasnom svete.
Naši birmovanci majú za sebou deväťmesačnú prípravu na prijatie tejto sviatosti. Okrem pravidelných piatkových stretnutí a mládežníckych svätých omší birmovanci pravidelne pristupovali k sviatosti zmierenia, zúčastnili sa duchovnej obnovy aj nezabudnuteľného výletu v Tatrách a Žakovciach. Spoločne s animátormi a pozvanými hosťami diskutovali o otázkach viery, oboznamovali sa s Desatorom Božích prikázaní a podstatou siedmich sviatostí. Bolo veľmi pekné sledovať týchto mladých ľudí, ako otvorene rozprávali o svojich postojoch a problémoch, zároveň však s otvoreným srdcom prijímali názory iných… Čo všetko ďalšie sme spolu počas týchto týždňov zažili a aký význam to pre nich malo, by asi najlepšie povedali birmovanci sami…
Pri sobotňajšej slávnosti si mnohí z nás kladú otázky o význame tejto prípravy a často majú tendenciu pochybovať o zmysle udelenia sviatosti birmovania niektorým mladým ľuďom. Najmä staršia generácia má negatívne skúsenosti s mladými a často nenachádza pochopenie s moderným spôsobom života, ktorý sa tak výrazne odlišuje od ich vlastnej mladosti. V tejto chvíli si pripomeňme nádherné slová už zosnulého pápeža Jána Pavla II., ktorý tak často zdôrazňoval:
„Verím v mládež celým srdcom, celou silou svojho presvedčenia… Som presvedčený, že táto rímska cirkev, ako každá iná cirkev na svete, musí budovať na oddanosti mladých ľudí. Oni sú generácia, ktorá už v sebe samej má budúcnosť. Budúcnosť buduje mládež… Vy, mladí, ste moja nádej, lebo ste prísľubom zajtrajška, ste nádejou cirkvi aj spoločnosti.“
Dnešní birmovanci majú pred sebou začiatok novej, veľmi peknej ale aj ťažkej cesty. Pred nimi stojí veľká výzva: budovať spoločenstvo cirkvi uprostred modernej spoločnosti 21. storočia. A na tejto ceste sa nezaobídu bez našich modlitieb a opory. Niekedy stačí krátky rozhovor, inokedy len prejav porozumenia a tolerancie. Dajme našim mladým šancu ukázať nám, čo všetko sa v nich skrýva. A možno budeme prekvapení, akým obohatením budú nielen pre náš život ale aj pre život celej katolíckej cirkvi. Nechajme sa preniknúť nádejou, oduševnením a čistými ideálmi mládeže.
Maja
