V stredu, piatok a sobotu sú zimné kántrové dni.
Kántrové dni sú štyri (z lat. quat-tuor) trojice dní – streda, piatok a sobota – zaradené do Pôstneho, Veľkonočného, Cezročného a Adventného obdobia liturgického roka. Keďže sú rozčlenené do štyroch ročných období, nazývame ich aj jarné, letné, jesenné a zimné. Konferencia biskupov Slovenska (KBS) určila čas a obsah kántrových dní:
Jarné: v týždni po Prvej pôstnej nedeli
Obsah: Príprava na sviatosť pokánia a činorodá láska k blížnemu
Letne: v týždni pred nedeľou Zoslania Ducha Svätého
Obsah: Prosby za duchovné povolania alebo za jednotu kresťanov
Jesenne: v treťom septembrovom týždni (po Povýšení Svätého kríža)
Obsah: Poďakovanie za úrodu
Zimné: V druhom adventnom týždni
Obsah: Príchod Kristovho kráľovstva do rodín; duchovná obnova rodín; pokoj a spravodlivosť vo svete.
Slovenský názov kántry súvisí so slovom kántriť, ničiť, lebo sú to dni modlitieb pôstneho sebazapierania a dobrých skutkov, čo skutočne ničí v nás hriešne náruživosti. Niekde ich volajú aj Suché dni, lebo v minulosti veriaci prežívali tieto dni o suchom chlebe a vode.
Pôvod kántrových dní možno hľadať v pôstnych dňoch kresťanov už v prvých storočiach kresťanstva. Kántrové dni alebo kántry vznikli z rímskych pohanských osláv sejby v mesiaci decembri, žatvy v mesiaci júni a vinobrania v mesiaci septembri. Boli to dni rozpustilej zábavy. Cirkev im dala náboženský obsah tým, že ich ustanovila ako dni kajúcnosti, dni pokánia. Keď sa v 4. storočí zaviedol štyridsaťdňový pôst pred Veľkou nocou, mnohé dovtedy zaužívané pôsty sa zrušili. Pápež Lev Veľký (440 – 461) uviedol pre rímsku Cirkev trojdňový pôst – streda, piatok, sobota – trikrát v roku, a to v týždni pred Nedeľou Zoslania Ducha Svätého, v septembri a v decembri. Z tohto pôstu sa neskôr vyvinuli kántrové dni. Pápež Gregor VII. (1073 – 1085) upravil ich termíny a doplnil štvrtým jarným pôstom, ktorý pripadol do Veľkého pôstu.
Kým v minulosti boli tieto dni časom pôstu, v súčasnosti nepatria medzi predpísané dni pokánia. Prísny pôst je pre nás, kresťanov katolíkov latinského obradu záväzný len na Veľký piatok a na Popolcovú stredu. V ostatné piatky, ktoré sú dňami pokánia, sa máme zdržať jedenia mäsa alebo vykonať iný náhradný skutok.
Kántrové dni môžu byť pre nás príležitosťou na štvrťročnú duchovnú obnovu. KBS stanovila za záväzný len jeden z troch kántrových dní, veriaci by však nemali zanedbávať konanie dobra. Na naplnenie obsahu kántrových dní si každý z nás podľa okolností a vlastných možností môže vybrať skutok pokánia alebo dobročinnej lásky, modlitbu, almužnu, ale aj dobrovoľný pôst a to nielen od mäsa. Bolo by dobré, aby sme sa v týchto dňoch zúčastňovali na svätej omši a hlbšie prežili ich duchovný rozmer.
