Určite každý z nás sa už ocitol v situácii, kedy sme čakali, že niekto iný dvihne ako prvý ruku, ako prvý sa ponúkne na splnenie danej úlohy za nás. A práve od toho sme sa snažili odnaučiť počas výletu na chatu do Roztokov v okrese Svidník. Položili sme si otázku: „Kto iný, keď nie ja?“
Užitočne využiť posledné dni tohto leta sa 14 mladých spolu s pánom kaplánom Lukášom a dvoma ochotnými kuchárkami vybrali vo štvrtok v obedňajších hodinách. Takúto početnú posádku do spoločného cieľa museli odviesť 4 autá. Keďže boli pred nami tri dni, ktoré sme mali stráviť spolu, nuž začali sme zoznamovaním. Údaje ako meno a priezvisko spoluvýletníkov nám neboli až tak neznáme. No novinkou boli pre nás životné mottá, ktoré sme mali o sebe prezradiť. Nuda nebola vítaným hosťom. Po rozdelení do troch skupín sme dostali úlohy. A tu sa musela prejaviť naša kreativita a tímový duch. Hlavu sme si lámali nad vymýšľaním najvýstižnejšieho názvu skupinky, namaľovaním dresu ale aj otázkami, pri ktorých sme museli ako tím nájsť jednotný názor. Síce nie dlho, ale poriadne sme sa športovo vyžili pri volejbale či futbale.
Každý z nás zúčastnených očakával od týchto dní hlavne spoločné spoznávanie sa a upevnenie vzťahov. A ako to čo najefektívnejšie dosiahnuť? Iný spôsob ako rozprávanie sa až do neskorej noci sme nenašli.
V nasledujúce ráno nás privítali horúce slnečné lúče. Po rannej modlitbe a výborných raňajkách sme sa zišli v spoločenskej miestnosti, kde nám bol predstavený bohatý program na už načatý deň. Utužovať vzťahy sme mohli pri ďalšej práci v skupinkách. Celý výlet sme boli obohacovaní užitočnými radami p. kpl. Lukáša ako byť dobrým animátorom. Dokonca nám ukázal aj fotky z výletov, ktoré absolvoval zo skautmi, mladými z rodnej ale aj bývalej farnosti. No to nebola jediná zaujímavá vec, ktorú sme mali možnosť vidieť. Naše znalosti z fyziky sme prevetrali pri ukážke ďalekohľadov a astronomických prístrojov p. Danielom, ktorý nám ochotne vysvetlil princíp fungovania týchto zložitých zariadení. Nechýbala ani poobedňajšia siesta, po ktorej sme sa vybrali na túru do Roztockého lesa. Poriadne unavení no stále v dobrej nálade sme sa vrátili na chatu. Prekvapenie, ktoré tam na nás čakalo, nás však hneď prebralo. Na toto ďaleké miesto za nami prišli naši solivarskí pútnici z Madridu.
Celý výlet sme spoločne uvažovali ako využiť naše talenty pre dobro farnosti. A tých príležitostí nie je rozhodne málo! Vytvorili sme predbežný kalendár podujatí na nasledujúci školský rok. Po opätovnom nasýtení prázdnych žalúdkov nás svojou návštevou poctil pán kanonik aj s pánom kaplánom Marcelom.
Keď sme sa tu zišli všetci ako jedna veľká rodina, okúsiť atmosféru Svetových dní mládeže sme mohli prostredníctvom fotiek, videí a pútavého rozprávania ich účastníkov. Zabavili sme sa však aj pri príhodách z mladosti, ktoré nám zo svojho života prezradil pán kanonik. Po večernej sv. omši chata stíchla a pred nami bol už iba jeden necelý deň spoločného výletu.
Ďalšie ráno začalo zaujímavo. Ranná rozcvička pod vedením budúceho policajta nám dala riadne zabrať. Prebrala nás však aj veselá hudba a spev. Po takejto forme modlitby sme sa posilnili bohatými raňajkami. Skupina „oneskorencov“, ktorí dorazili až v piatok večer, plnili úlohy vonku na slniečku pred chatou. A v jej vnútri sa mladí, ktorí sa chcú angažovať pri príprave birmovancov, radili a diskutovali o možných problémoch a systéme tohtoročnej birmovky. Nechýbali však ani povzbudenia zo strany pána kaplána či skúsenejších animátorov. Atmosféru spolupatričnosti a domova sme navodili tým, že každý z nás povedal čo mu tento výlet priniesol a aké pocity si z neho odnáša. Myslím, že nikoho neprekvapí, že po negatívnych slovách tu nebolo ani len chýru. Spolu s batožinou sme si pribalili aj nové zážitky a spomienky. Veríme, že radosť, ktorú sme počas týchto dní nadobudli nás tak rýchlo neopustí, ale budeme ju ďalej šíriť medzi sebou aj počas nasledujúcich dní, týždňov či mesiacov.
// Martina
