Videli ste film o sv. Františkovi z Assissi? Spomínate si na scénu, kedy hrdý otec, bohatý kupec, zavedie Františka ako svojho dediča do nejakej pivnice, kde nemal nikto prístup, aby mu ukázal aké bohatstvo nahromadil a ktoré raz František zdedí. Chcel ho istým spôsobom navnadiť a pripraviť na to, aké veľké bohatstvo ho čaká a čo sa čaká od neho. Aby v hromadení rodinného majetku pokračoval. Vieme ako dopadol. František rozdal všetok otcov ťažko nadobudnutý majetok. Skrátka, otec ho nepresvedčil.
V dnešnom evanjeliu môžeme vidieť niečo podobné. Podobný „marketingový ťah“ použil aj Ježiš pri premenení. Apoštoli zažili kúsok neba, pocítili blaženosť a úprimnú túžbu po takomto stave. Vidieť to z ich ešte takej detskej žiadosti: Dobre je nám tu… Z toho možno usudzovať, že to, čo videli, ich nadchlo a vedeli, že to je to čo chcú. Možno smelo budem tvrdiť, že aj tento zážitok im pomohol prekonať neskoršiu tragédiu Ježišovej smrti. Možno tento zážitok mali pred očami aj keď oni sami trpeli a pomáhal im znášať neskoršie vlastné nie veľmi príjemné chvíle prenasledovania a často ohrozovania života.
Možno aj nám by takýto zážitok posilnil našu vieru a odhodlanosť. Ale väčšina z nás takýto zážitok nikdy nezakúsi. Teraz, počas pozemského života asi nebudeme mať príležitosť prizrieť sa takýmto priamym spôsobom do tajomstva nebeskej blaženosti a Božej slávy. Ale my všetci môžeme zažiť podobné potrebné skúsenosti, ktoré nám priblížia Božiu veľkosť, lásku a ktoré budeme môcť považovať za motiváciu k dosiahnutiu neba. My môžeme zažiť silu Božej moci tak, že budeme viac dôverovať Bohu a najmä v trápeniach sa viac spoliehať na jeho pomoc. Len musíme chcieť. Byť vnímaví a otvorení. Najviac pocítime jeho veľkosť v odpúšťaní. V odpustení tým, ktorí nám možno ublížili, ktorí nás možno nevedia pochopiť, alebo z nás vysávajú všetku energiu.
Celkom zaujímavo o tom hovorí príbeh o slávnom maliarovi Leonardovi da Vincim. Keď maľoval svoj obraz poslednej večere, prišiel k nemu jeden sused a vyrušil ho, keď maľoval Kristovu tvár. Už nepamätám prečo, ale začali sa strašne hádať a Leonardo s nadávkami a kliatbou poslal suseda kade ľahšie. Potom sa vrátil k svojej práci, ale už nemohol pracovať. Nič sa mu nedarilo. Až o dosť neskôr si uvedomil prečo. Šiel odprosiť suseda, ktorý zostal samozrejme prekvapený náhlym zvratom v umelcovom správaní. Spýtal sa ho čo sa stalo. Leonardo mu ukázal tvár na ktorej pracoval a po hádke a urážkach nemohol pokračovať. Povedal: Nemohol som ju dokončiť, keď viem, že Kristus nemôže prebývať v mojom srdci. Aj takýmto spôsobom možno pocítiť Božiu moc a prítomnosť v našom každodennom živote.
Toto je možno jeden zo spôsobov, akými môžeme pocítiť Božiu silu aj my. Keď Boh bude prebývať v našom srdci, URČITE nám dá dostatok síl zdolať každú ťažkosť a prekážku. Pomôže nám neuhnúť z našej cesty k vytýčenému cieľu, ktorým by mala byť večná blaženosť. Naším povolaním je svedčiť o tom, že Boh je láska. Možno aj tým, že my sami dáme pocítiť Jeho lásku iným.
MŠ
