„Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?“
(Lk 1, 43)
Vianočné sviatky sú tesne predo dvermi a my môžeme aj tento rok žasnúť spolu s Alžbetou: „Čím som si zaslúžil(a), že matka môjho Pána prichádza ku mne?“ Alebo môžeme v tom vidieť aj zvolanie: „Čím som si zaslúžil(a), že môj Pán prichádza ku mne?“
Alžbeta, ktorá podobne ako celý Izraelský národ očakáva narodenie Mesiáša, vyjadruje týmito slovami veľkú radosť zo splnenia nádeji, ale zároveň i veľkú pokoru srdca: „Čím som si zaslúžila?“
Vianoce sú obdobím darov a obdarovania. Niekedy sa pýtame: „Čím som si zaslúžil takú pozornosť, taký dar?“ Je to dobrá otázka na zamyslenie, ak ju prenesieme aj vo vzťahu k Bohu. Vnímajme krásu, vznešenosť a veľkosť daru, ktorým je pre nás Kristus. Vnímajme Božiu lásku k nám, ktorá nás pohýna k odpovedi. Ak prijímame Boží dar, usilujme sa svojím životom pripraviť čosi podobné. Ak si Boh berie našu ľudskú prirodzenosť a stáva sa nám podobným, snažme sa byť stále viac podobnými Bohu. Nech v našom srdci vládne Božia láska a pokoj.
Všimnime si ešte, že k Alžbete prináša Božie dieťa Panna Mária vo svojom lone. Poznáme výrok: „Cez Máriu k Ježišovi.“ Cez Máriu prichádza na svet Boží Syn. Môžeme povedať, že aj my sa cez Máriu, ktorú nám dal Ježiš za Matku, dostávame bližšie k Bohu. Spomeňme si na mnohé zjavenia Panny Márie, kde nás vyzýva, aby sme sa obrátili, konali pokánie a začali nový život s Bohom.
Sviatkami narodenia Pána Ježiša nás sprevádza Panna Mária i sv. Jozef. Nech za nás orodujú, aby sme boli vždy bližší Bohu!
Prajeme vám požehnané a milostiplné vianočné sviatky!
