„Zástupy sa pýtali Jána: „Čo teda máme robiť?“
On im odpovedal: „Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne!“
Aj mýtnici prišli, aby sa dali pokrstiť, a hovorili mu: „Učiteľ, čo máme robiť?“
On im povedal: „Nevymáhajte viac, ako vám určili!“
Pýtali sa ho aj vojaci: „A čo máme robiť my?“
Vravel im: „Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom!“
(Lk 3, 10 – 14)
Keď sa chystá nejaká veľkolepá udalosť, vždy jej predchádza stretnutie, porada zodpovedných ľudí, kde sa rozdelia úlohy. Každý, kto sa cíti byť zaangažovaný, sa pýta: „Čo môžem urobiť ja? Aká je moja úloha?“
Ján Krstiteľ začal ohlasovať príchod Božieho kráľovstva, príchod Mesiáša. Je to udalosť, ktorá sa týka všetkých ľudí a vyvolený Izraelský národ sa na ňu zvlášť pripravoval. Ľudia prichádzajú za Jánom Krstiteľom s otázkou: „Čo teda máme robiť?“ Tým dávajú najavo svoju zaangažovanosť, sú si vedomí, že majú svoju úlohu v Božom diele spásy. Nie sú len divákmi, ale chcú byť aktívni. Ján dáva každému úlohu zodpovedajúcu jeho stavu, povolaniu.
V čase adventu si viac pripomíname Boží plán spásy. Evanjelista sv. Lukáš to pekne vykresľuje, keď prichádza archanjel Gabriel za Zachariášom a neskôr za Pannou Máriou. Potom je Jozef povzbudený, aby sa nebál zobrať si Pannu Máriu za manželku. Nasleduje cesta do Betlehema, kde sa má narodiť Mesiáš atď. Všetko je usporiadané v Božom pláne.
Dnes sa skúsme aj my opýtať Jána Krstiteľa: „Čo mám robiť ja? Aká je moja úloha v Božom pláne?“ Myslím, že odpoveď vieme vycítiť v hĺbke svojho srdca, kde sa nám prihovára Boh. „Byť dobrým otcom, matkou, dieťaťom, poctivým podnikateľom, pracovníkom, …“
