Žena v Starom zákone bola po narodení dieťaťa 40 dní „nečistá“. Nechodila ani do chrámu, ani nikam inam. Skrátka, 40 dní nevychádzala z domu. Po uplynutí tohto času prišla s manželom a dieťaťom do chrámu, aby sa očistila a zároveň aby dieťa Pánovi obetovala, alebo ako počujeme v evanjeliu – predstavila Pánovi.
Zasa je v tomto evanjeliu niekoľko paradoxov. Jozef a Mária predsa nemuseli ísť Ježiša „predstaviť“ Pánovi. Bol Božím Synom, hoci nik iný o tom nevedel. A ak sa zamyslíme nad Pannou Máriou, tak ani ona sa nemala z čoho očisťovať. Bez bola bez hriechu, ba dokonca samotný anjel ju nazval „Milosti plná“. No rodina chcela dodržať Mojžišove zákony, alebo lepšie povedané Božie zákony, a robili to s radosťou. Na jednej strane sa zaradili medzi ostatné rodiny izraelského národa, ktoré dodržiavajú Boží zákon. Na druhej strane táto obeta posilňuje ich vieru. Napriek tomu, že prijali fakt o Ježišovom Božstve, aj tak mnohému nerozumejú, majú určite milióny otázok a prežívajúc tradície predkov a náboženské pravidlá, posilňujú svoju vieru. A po ďalšie, Pán Boh túto udalosť a ich obetu napojil na iné udalosti – Simeon a Anna v chráme, ktorí zároveň verejne predstavili Mesiáša svetu. Márii oznámil, že jej dušu prenikne meč bolesti a jej syn nebude mať len úspech, ale budú mu odporovať a protirečiť. Je dobré, že Jozef a Mária berú všetky tieto udalosti viery poctivo. Je to na osoh celému svetu a hlavne im samotným.
Toto by malo byť odkazom tohto sviatku. Kresťania dneška ale aj budúcnosti vyrastajú v rodine. Nie v kostole, v škole, na náboženstve ale v rodine. Svet a spoločnosť budú také, aká bude naša rodina. A tak tento sviatok Obetovania Pána nie je o sviečke, ale o rodine. Je o raste viery a o svedectve viery rodičov pre svoje deti. To je to, čo si odtiaľ máme odniesť.
// MŠ
Sviatok Obetovania Pána pripomína udalosť, ktorú opisuje evanjelista Lukáš (Lk 2,22-30). „Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: ´Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi´ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek, alebo dva holúbky.“ Mária s Jozefom na 40. deň po narodení priniesli Ježiša do chrámu a prorok Simeon ho označil za Spasiteľa všetkých národov a svetlo na osvietenie pohanov. V západnej liturgii ma tento sviatok názov Obetovania Pána. Vo východnej liturgii sa tento sviatok nazýva sviatkom Stretnutia nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista.
Tento sviatok sa pred rokom 1969 slávil v západnej Cirkvi ako mariánsky sviatok Očisťovania Panny Márie. Sviatok má svoj pôvod na východe, kde sa slávil od polovice 4. storočia 14. februára, t. j. 40 dní po Zjavení Pána (Epifánia). V Jeruzaleme sa v tento deň konali osobitné procesie, tzv. apante. V roku 542 cisár Justinián (527-565) zaviedol jeho slávenie v Carihrade a stanovil ho na 2. februára, t. j. 40 dní po Narodení Pána. Z Carihradu sa potom sviatok rýchlo rozšíril na Západ. Pápež Sergej I. (687-701) nariadil, aby sa v tento deň konali slávnostné procesie, ktoré smerovali do Baziliky Panny Márie Snežnej (Santa Maria Maggiore). V 8. a 9. storočí sa dôraz obsahu slávností postupne presunul na oslavu Panny Márie a sviatok nadobudol mariánsky charakter. V novom liturgickom kalendári z roku 1969 dostal názov Praesentatio Domini – Obetovanie Pána – a vrátil sa mu jeho kristologický ráz.
Sviatok Obetovania Pána ľudovo nazývaný Hromnice sa spája s požehnaním hromničnej sviece, v ktorej vidíme ochranu pred rozličnými živelnými pohromami a nebezpečenstvami. Sviece každoročne v úvode svätej omše požehnáva biskup alebo kňaz. Zavedenie svätenia hromničných sviečok sa pripisuje pápežovi Geláziovi r. 494.
Tento deň je spojený s Dňom zasväteného života, kedy si Bohu zasvätené osoby – rehoľníci a rehoľníčky – pripomínajú zasvätenie svojho života Bohu. V tento deň si pred miestnym biskupom symbolicky obnovujú svoje rehoľné sľuby (chudoby, čistoty a poslušnosti), zložením ktorých sa vydali na cestu nasledovania svojho Majstra a Pána, Ježiša Krista.
Deň zasväteného života zaviedol ešte v roku 1997 pápež Ján Pavol II. Stanovil, aby sa slávil 2. februára, v deň sviatku Obetovania Pána. Nadviazal na tradíciu začatú za pápeža Pavla VI., keď sa v ten deň schádzali do Baziliky sv. Petra vo Vatikáne rehoľníci a rehoľníčky z celého Ríma. Pápež pri tej príležitosti povedal: „Obetovanie Pána v chráme je výrečnou ikonou úplného odovzdania svojho života zvláštnym spôsobom pre tých, ktorí boli povolaní, aby v Cirkvi a vo svete uvádzali evanjeliové rady do praxe, a tým si osvojili Ježišove vlastnosti – panenstvo, chudobu a poslušnosť.“
// Prevzaté z tkkbs.sk
