Po dlhom čase bez fyzickej prítomnosti na sv. omši sa mnohí katolíci potešili, keď sa verejné sv. omše v máji znova obnovili, ale zároveň pre mnohých nastal problém so sv. prijímaním, keďže sa nariadilo, že sv. prijímanie sa môže prijímať iba na ruku. Pre mnohých úprimných katolíkov je tento spôsob prijímania neprijateľný a nevedia, čo si s tým počať.
Mnohí, ktorí poukázali na to, že sa im tento spôsob prijímania nepozdáva a majú s tým problém sú automatický označovaní za pokrytcov a farizejov, pre ktorých je dôležitejší vonkajšok ako vnútro a pritom chcú len vonkajšími gestami prejaviť to, čo majú vo svojom srdci. Niekedy sú ironizovaní a vysmievaní samotnými kňazmi alebo označovaní za neposlušných voči biskupom a pritom ich vedie len veľká úcta k eucharistii, viera, že Kristus je skutočne prítomný v každej čiastočke premeneného chleba a premeneného vína a z tejto viery vyplývajúca obava, že by mohlo dôjsť k znehodnoteniu drobných úlomkov eucharistie. Väčšina to fakt myslí úprimne a buďme radi, že toľko ľudí si ešte uvedomuje koho prijíma v eucharistii a preto im nie je jedno ako k nej pristupujú. Mnohí vnímajú aj zjavný fakt, že v krajinách kde sa všeobecne aj mimo pandémie, zaviedlo prijímanie na ruku zmenšila sa eucharistická úcta.
Zároveň si ale musíme uvedomiť a rozumieť dôvodu prečo sa zaviedlo dočasne prijímanie na ruku, teda dúfajme, že dočasne. Pred nejakým časom vyšlo uznesenie, ktoré dovoľovalo určitých podmienok prijímanie aj do úst tým, ktorí by mali s prijímaním na ruku fyzický, psychický alebo duchovný problém. V posledných dňoch však môžeme sledovať správy o narastajúcom počte ochorení na covid-19 aj v okrese Prešov a preto je opatrnosť na mieste. Sv. prijímanie na ruku je preto treba chápať ako opatrenie pre ochranu nášho zdravia a zdravia nášho blížneho. Preto je potrebne v tomto mimoriadnom čase toto opatrenie akceptovať aj napriek tomu, že ide proti našej prirodzenej zbožnosti a chvályhodnej vonkajšej úcte k eucharistii.
Čiastočným riešením ako náležite prejaviť úctu eucharistii nie len duchovnou dispozíciou, ale aj vonkajšími prejavmi je správne pristupovať k prijímaniu na ruku tzn. keď pristúpim ku kňazovi, ktorý mi podáva Pána Ježiša vo sviatosti oltárnej vystriem svoju ľavú dlaň a dám ju na pravú a tak urobím akoby pomyselný trón pre Krista, eucharistiu neberiem od kňaza prstami, ale on mi ju vloží do dlane. Keď mi kňaz podá Božie telo urobím krok do strany napravo alebo naľavo, podľa toho na ktorú stranu budem odchádzať na svoje miesto v kostole a úctivo prijmem eucharistiu pravou rukou. Pritom netreba dlaň zatvárať, aby sa eucharistia nepolámala a treba ju prijať hneď ešte vpredu pri kňazovi. Takto sa pre mňa môže prijímanie eucharistie môže spojiť s obradom, ktorý mi pomôže viac si uvedomiť koho prijímam a o to väčšiu budem mať túžbu potom aby som ho prijímal čím úctivejšie aj vonkajšími znakmi.
Chcel by som ešte odporučiť kompromisné riešenie prijímania na ruku vychádzajúce, z praxe prvých storočí Cirkvi a to prijímanie na ruku tým spôsobom, že eucharistia sa položí na tzv. dominicale. Dominicale bol malý kúsok látky, ktorý mal veriaci položený na svojej pravej ruke a na túto látku dostal eucharistiu a potom ju ústami prijal. Tento kúsok látky (nie papierová servítka ani vreckovka ale kúsok látky určený len na sv. prijímanie) by sa potom mohol zložiť na spôsob korporalu (zatvoriť aby nijaká omrvinka nevypadla) a prať tak ako sa perie korporál tzn. najprv namočiť do čistej vody a vodu potom vyliať na vhodne miesto napr. do kvetov. Keď sme sa vedeli zmobilizovať pri šití rúšok, tak by sme mohli byť šikovní aj v tomto. Všimol som si, že niektorí veriaci to takto samy od seba začali robiť, preto by som to chcel ponúknuť ako možnosť aj ďalším, ktorí majú problém z prijímaním na ruku, aby sa predchádzalo zbytočným nedorozumeniam.
// Jozef Eliaš, farský vikár
