Vonku je už vidno. Radosť v srdci sa aj preto znásobuje. Práve sa skončili roráty, ranné sv. omše slúžené ku cti Panny Márie.
Skrývajú istý pôvab, keď skoro ráno prichádzame ešte za tmy a po ich skončení vychádzame na svetlo nového dňa. Pre mňa osobne predstavujú akoby nádej pre svet, že náš Otec nám „pošle“ žiadaného Ježiška na Vianoce aj cez nastávajúce sviatky.
Tento advent však naša farnosť zažila aj dve nezvyčajné sv. omše, a to slávené v tridentskom obrade, t.j. chrbtom k veriacim a celé po latinsky (s výnimkou liturgie slova). Celý obrad sa slúžil s tradičnou úctou, keď kňaz aj miništrant prednášali Bohu svoje prosby a poďakovania pre nás neobvyklým spôsobom. Počas týchto dvoch bohoslužieb sa spievalo mnoho piesní, a to spolu s príjemným prítmím a tichými modlitbami vytvorilo veľmi pokojnú atmosféru naplnenú očakávaním Krista. Veriaci dokonca pristupovali k Eucharistii pokľačiačky, čo starobylému obradu dodalo svojské čaro. A pretože je takýto spôsob slávenia liturgie pomerne neznámy, pritiahol k Bohu možno trochu viac ľudí ako zvyčajne.
Na záver postačí, ak napíšem, že tieto sväté omše, ktoré nie sú v dnešných časoch tak často slávené, boli pre nemalý počet z nás hlbokým duchovným zážitkom.
// Katka Pavlikovská
