Modlitba ruženca má podľa tradície pôvod na prelome 12. a 13. storočia. Hovorí sa, že jej autorom a šíriteľom bol sv. Dominik, ktorý zomrel v r. 1221. V jeho diele ďalej pokračoval a aj dodnes pokračuje Rád kazateľov (dominikáni), ktorý založil tiež sv. Dominik. U nás na Slovensku sa napríklad starajú o tzv. ružencové bratstvá, ktoré jestvujú v mnohých farnostiach a ich cieľom je modliť sa ruženec. Iné domnienky zase hovoria, že ruženec jestvoval už pred sv. Dominikom.
Ruženec patrí medzi najrozšírenejšie modlitby vo svete katolíckej Cirkvi. Pozostáva zo štyroch častí, z ktorých každá má svoje pomenovanie podľa tajomstiev, ktoré nám sprostredkúva: radostný ruženec (udalosti Ježišovho detstva), ruženec svetla (Ježišovo účinkovanie), bolestný ruženec (Ježišovo umučenie) a slávnostný ruženec (zmŕtvychvstanie). Každá z týchto častí má päť desiatkov. Každý desiatok obsahuje modlitbu Otče náš, Zdravas Mária, Sláva Otcu a Ó, Ježišu. Modlitbu Pána (Otče náš) nám dal Ježiš, Boží Syn. Modlitba Zdravas Mária sa modlí desať krát za sebou (odtiaľ pomenovanie desiatok). Táto modlitba sa skladá z pozdravu, ktorým anjel Gabriel oslovil Pannu Máriu pri zvestovaní, a zo slov sv. Alžbety, ktorou privítala Pannu Máriu, keď prišla k nej na návštevu. Sláva Otcu je krátka chvála Najsvätejšej Trojice. Posledná modlitba desiatku je Ó, Ježišu, odpusť nám naše hriechy. Je to modlitba, ktorú dala Panna Mária pri svojom zjavení trom fatimským pastierikom. Okrem toho každý desiatok má svoje vlastné tajomstvo, nad ktorým počas recitovania Zdravas Mária rozjímame. (Ich zoznam sa nachádza tu.).
Pôvod sviatku Ružencovej Panny Márie treba hľadať v 16. storočí. Vtedy ohrozovali Európu mohamedánski Turci. Rozhodujúca bitka sa odohrala 7. októbra 1571 na mori pri Lepante. Katolícke vojsko pod vedením Dona Juana d`Austria odvrátilo útok divých a odhodlaných Turkov. Vtedajší pápež sv. Pius V. vyzýval celý katolícky svet na modlitby ruženca. Sám sa spolu s kardinálmi a Božím ľudom zhromaždili v bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme, kde sa spolu modlili za víťazstvo. Neskôr počas dňa pápež zrazu vstal a vyzval všetkých, aby sa poďakovali za víťazstvo. Správa o víťazstve prišla, samozrejme, až neskôr. Vtedy sa rozozvučali zvony v Ríme na poďakovanie za odvrátenie nebezpečenstva. Pápež nariadil každoročne sláviť 7. október ako spomienku na Pannu Máriu Ružencovú.
// prevzaté z http://www.zivotopisysvatych.sk –
