Tento sviatok oslavuje zázračné premenenie Pána. Pán Ježiš sa ukázal apoštolom v jase slávy. Pri tejto udalosti sa zjavili Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s Ježišom. A nebeský Otec tu vyhlásil: „Toto je môj milovaný Syn; počúvajte ho.“ Podľa najstaršej tradície (svätý Cyril Jeruzalemský okolo roku 348) toto premenenie sa stalo na vrchu Tábor, dnešný Dšebel et Ton vysoký 588 m.
Sviatok vznikol na Východe. Najprv ho slávili východní Sýrčania pod nadvládou Peržanov za katolikosa Baba (497 – 503). Západní Sýrčania (jakobiti) ho nazvali „sviatok vrchu Tábor“ a slávili ho asi v 8. storočí. Na Západe sa začal sláviť vo fransko-rímskej liturgii v 10. storočí. Martyrológium z Vích (v 12. storočí ho zaznamenávajú prvé uhorské liturgické pramene) ho uvádza pre celú Cirkev ako sviatok dekrétom vydaným pápežom Kalixtom III. 6. augusta 1457 na pamiatku víťazstva nad Turkami pri Belehrade 22. júla 1456 zásluhou svätého Jána Kapistránskeho a kráľa Jána Hunadyho.
