Čo má spoločné krása ženy a teológia tela podľa bl. Jána Pavla II.? Spojenie by sme určite našli na konferencii Krása ženy, ktorá sa konala 29. 8. – 31. 8. 2013 v KPC na Šváboch. Neuveriteľných vyše 170 účastníčok si vypočulo šesť prednáškových blokov v podaní o. Štefana Novotného, rektora košického seminára a sestry Jany Papcunovej, CJ na túto síce ťažkú, ale zaujímavú tému.
Okrem prednášok si ženy užili aj iné aktivity. Každý deň svätú omšu, rannú adoráciu, prácu v skupinkách, ktorá vovádzala do služby aj zdieľania sa medzi sebou. Kto pocítil potrebu spovede či modlitby za konkrétnu vec, mohol to využiť. Duchovné aktivity určite spríjemnili kozmetické služby či pohybové popoludnie s náukou o vlajkách ako modlitebných nástrojoch. To všetko prebehlo v zmesi načúvania, diskusií pri káve a chutných koláčoch a spoločnej modlitbe chvál všemohúceho Boha.
Hoci po úvodnej prednáške väčšina prítomných ostala zaskočená literárno-teologickou interpretáciou Rímskeho triptychu, básnického diela Karola Wojtylu, pomaly prišlo rozuzlenie témy teológie tela. I keď tá sa dá študovať aj niekoľko rokov. Preto klobúk dole pred všetkými ženami, ktoré dokázali vnímať počas týchto necelých troch dní základy tejto potrebnej náuky, zvlášť pre svet 21. storočia a jeho „moderné“ zmýšľanie. Ján Pavol II. ako múdry a vnímavý pápež vedel, že človek potrebuje poznať pravdu o svojom tele, aj keď veriacim by to malo byť z poznania Božieho slova či náuky Cirkvi jasné.
Skúsme aspoň trochu nahliadnuť do témy a do prežívania niekoľkých účastníčok, ktoré poskytli svoje myšlienky a zážitky z tejto konferencie. „Nevedela som, čo mám čakať od tejto témy, pretože nikdy predtým som o nej nepočula. Myslím, že mi to pomohlo zmeniť pohľad na ľudské telo a celkovo na človeka. Som veľmi rada, že na ľudské telo a hlavne na to mužské sa pozerám odlišne ako predtým. Mám iný pohľad na manželstvo a sex, lebo doteraz som ho mala skreslený,“ píše 20 ročná Vierka. Často sa človek nechá ovplyvniť žiadostivosťou – tela, očí a túžbou vlastniť. Aj v manželstve je potom nebezpečenstvom, keď manželia zabudnú, že majú hľadať spoločné dobro a nie pozerať sa na seba či iných ako na veci. „Je pre mňa naozaj veľkým objavom, že manžel nemá právo na uspokojenie svojich sexuálnych túžob bez ohľadu na to, ako sa k svojej žene správa a ako to ona cíti. Až teraz som pochopila, že to je používanie ženy. V mnohých manželstvách sa žena pre pokoj v rodine nechá degradovať na mužovo vlastníctvo, čím stráca svoju dôstojnosť,“ myslí si 46 ročná mamička štyroch detí.
Ďalšia účastníčka píše: „Žijem v manželstve 15 rokov a dozvedela som sa tu, že sa viac-menej snažíme žiť teológiu tela v praxi. Keď sa nám narodilo naše najmladšie dieťa, uvedomili sme si, ako veľmi nás obohacuje práve uplatňovanie teológie tela, teda prirodzené rešpektovanie svojho telesna – v praxi manželstva sú to prirodzené metódy plánovania rodičovstva.“
Mnoho žien teda ostalo povzbudených jednak z témy a tiež zo správania spoločenstva žien, ktoré sa snažia žiť v láske. „Oslovilo ma veľa vecí, ale hlavne to bola úprimná ľudská láska, ktorú v bežnom živote zažívam veľmi málo. Spoznala som veľa dobrých duší, usmievavých žien, ktoré sa vedia porozprávať a nielen ohovárať. Zdala som sa sebe samej akási slobodná, bez okov hanblivosti či smútku. Toto bol iný svet – oáza pohody, radosti, bez masiek, pretvárok, úsmev bez irónie a výsmechu. Veľmi fajn.“
// JV
