Svätý František Assiský, zakladateľ rádu františkánov, sa po vydedení jeho otcom utiahol do opusteného, rúcajúceho sa kostolíka Panny Márie Anjelskej pri meste Assisi v Taliansku. Kostolík sa mu podarilo opraviť. Tu dosiahol veľa milostí, keď naplnený Božím vnuknutím spoznal, že z tohto chrámu sa má šíriť ním založená rehoľa, čiže má byť akousi bránou jej účinkovania.
Keďže tento svätec pokladal kostolík akoby za svoje dedičstvo, za dedičskú čiastku, pred smrťou sa dal doň preniesť a v ňom aj zomrel. Kostol dostal meno Porciunkula, čo znamená „Čiastočka Bránička“ františkánskej rehole a tiež večného života. Keď sa raz svätý František modlil, o polnoci pribehli k nemu spolubratia so zvesťou, že kostolík Porciunkula je osvetlený ako slnko a vo vnútri počuť spev anjelov, medzi ktorými je i dieťa Ježiš a Panna Mária. Svätec sa ponáhľal presvedčiť sa o oznámenej udalostí. Ožiarený nebeskou slávou padol na tvár a modlil sa. Pritom počul volanie, aby prosil o jednu milosť pre spasenie ľudí. Svätý František teda žiadal plnomocné odpustky pre tých, ktorí opravdivou ľútosťou očistení od hriechov pri svätej spovedi pristúpia na toto miesto.
Odpustky boli v tom čase mimoriadnou výsadou. Keď sa pápež Honorius III. dopočul o tejto udalosti, udelil kostolíku Porciunkula plnomocné odpustky na 2. augusta. Tie boli neskôr rozšírené na všetky františkánske, katedrálne a farské kostoly.
Plnomocné odpustky za obvyklých podmienok na sviatok Porciunkuly možno získať už 1. augusta na poludnie a počas celého dna 2. augusta, keď v tomto čase nábožne navštívime františkánsky, farský alebo katedrálny kostol a pomodlíme sa Verím v Boha, Otčenáš a na úmysel Svätého Otca (napr. Otče náš, Zdravas‘ a Sláva). Takisto je potrebné byť v milosti posväcujúcej (vyspovedany) a prijať Eucharistiu. V samom kostolíku Porciunkula možno tieto odpustky získať každodenne počas celého roka a možno ich obetovať aj dušiam v očistci.
