Tajomná hustá tma, ľudí ubúda a Panne Márii sa podarilo postaviť sa pod kríž (Jn 9,25). Až doteraz mala možnosť pozerať na svojho Syna, nášho Spasiteľa len zďaleka (Mk 15,40). Nečakaným zatmením boli i vojaci veľmi prestrašení, že nikto Jeho Matke nebránil prísť pod kríž. Nakoniec nebola sama, bol s ňou apoštol Ján a niekoľko nábožných žien (Jn 19,25).
Každý Veľký piatok, kde zaznievajú slová PRAVDY, VÝZVY a SPÁSY, je svedectvom. Vy, ktorí ešte veríte, počujete slová Kristove z KRÍŽA.
Na Kalvárii zavládlo hlboké ticho prerušované stonaním spolu ukrižovaných s Ježišom. Do tohto smutného ticha zaznievajú Ježišove slová – vážne výroky z KRÍŽA.
Pán Ježiš najprv obrátil na Nebeského Otca a prosil za nenávistný dav „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ – Naplnením všetkého sú slová „JE DOKONANÉ.“ Ale tu chceme venovať pozornosť najmä dvom výrokom z kríža, ktoré sú veľmi aktuálne pre dnešnú dobu. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn.“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka.“ (Jn 19,26-27) Milo nás dojíma nežná starostlivosť, ako pamätal na svoju matku!
Ani v najstrašnejšej chvíli a bolesti nezabudol na tú, ktorá mu darovala pozemský život. Aj v tej najposlednejšej chvíli pozemského života jej zaistil starostlivú ochranu a dal aj tomuto svetu vernú synovskú lásku. Bol tým Ježišov úmysel vyčerpaný? Od počiatku v Cirkvi bolo presvedčenie, že slová Kristove majú hlboký zmysel pre každého z nás, že Panna Mária sa stala Matkou nás všetkých, celého ľudstva. Sv. Ján zastupoval (v tejto chvíli) celé ľudstvo, teda nielen veriacich. Chceme byť deťmi tejto Matky spásy?
Po chvíli pozvoľna obrátil hasnúce oči k nebu, zozbieral svoje posledné sily a hlbokým tichom zaznelo jeho zvolanie: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Mt 27,46) – Nie sú to slová Ježišovej bezradnosti, ale nášho opustenia poslania, ktoré je vo svete neúcty detí voči matkám a matiek voči deťom. To je svedectvo dnešného sveta. Je potrebné vrátiť sa pod kríž. Ježiš miluje ľudí na ceste k spáse, ako údy svojho tela. Ešte aj pri odovzdávaní svojej matky nám.
Tieto slová božej lásky vstupujú aj do dnešného sveta, lebo kríž je pravda o plnosti a slová svedectva Mons. Angela Comastriho nám pripomínajú nehynúcu hodnotu o poslaní kríža.
Mons. Angelo Comastri, generálny vikár Vatiká takto medituje:
Človek si pyšne pomyslel: Boh je mŕtvy.
Ale ak umrie Boh, kto nám dá život?
Ak umrie Boh, čo je život?
Život je láska!
Teda kríž neznačí smrť Boha, ale je okamihom, v ktorom sa láme krehká škrupina ľudstva, ktoré Boh vzal do svojich rúk a rozlieva sa záplava lásky, ktorá obnoví ľudstvo.
Z kríža sa rodí Šavlov nový život,
z kríža sa rodí Augustínov nový život,
z kríža sa rodí šťastná Františkova chudoba,
z kríža sa rodí žiarivá dobrota Vincenta de Paul;
z kríža sa rodí hrdinstvo Maximiliána Kolbeho,
z kríža sa rodí láska Matky Terézie z Kalkaty,
z kríža sa rodí odvaha Jána Pavla II.,
z kríža sa rodí revolúcia lásky:
preto kríž nie je smrťou Boha,
na ňom sa jeho láska rodí na svet.
Je narodením sa jeho lásky na svet.
Buď požehnaný Kristov kríž!
Tu bola dokonaná spása, ale nie poslanie vo svete, ktorý sa musí vrátiť pod KRÍŽ.
// Mons. Jozef Šechný, kanonik
