Hermanovce. Mnohým osobne známa neďaleká dedinka, ktorá sa mnohým spája s menom prof. Hlaváča. V dňoch od 14. do 16. marca sa tam vybralo 28 našich solivarských birmovancov, aby sa v rámci prípravy na prijatie sviatosti birmovania v tomto pôstnom čase trocha stíšili.
Tradičné silencium určite nebolo ani plánované ani dodržané, ale určité stíšenie a utiahnutie sa od bežných vecí a okolitého sveta prišlo a dúfajme, že prinieslo očakávané výsledky. Duchovnou obnovou birmovancov sprevádzal bývalý solivarský kaplán Marcel Jurč, ktorý teraz pôsobí v UPC v Košiciach. Dopoludnia bola pozornosť venovaná vzťahom. Iste, vzhľadom na mladý vek našich birmovancov, najmä vzťahom medzi mužom a ženou. Tomu, čo majú spoločné, ale aj tomu, čím sa odlišuje svet mužov a žien. Popoludní sa však táto téma rozšírila o chápanie spoločenstva – či už menšieho alebo väčšieho cirkevného. Napriek nie veľmi priaznivému počasiu sa birmovanci vybrali i do lesa na krížovú cestu. Mali možnosť ju prežiť viac a osobnejšie, keďže zamyslenia k jednotlivým zastaveniam si pripravili po dvojiciach samy. Aká by to bola duchovná obnova bez sviatosti zmierenia. Pán kaplán ju ponúkol podvečer pred sv. omšou. Po večeri pána kaplána Marcela vystriedali naši páni kapláni Lukáš a Pavol, ktorí zodpovedali na otázky, ktoré si birmovanci pripravili. A verte, že ich nebolo málo.
Dúfam, že táto duchovná obnova našich birmovancov obohatila. Viem, že sme obyčajní ľudia, ktorí majú svoje obmedzenia a limity, preto nebolo možné každému vyhovieť, čo ma veľmi mrzí. No napriek tomu musím povedať, že mám z našich mladých radosť a som na nich hrdá. Som rada, že Boh skrížil na istý čas naše cesty.
Druhá skupina birmovancov sa obnovila na ďalší víkend. Preto prosím aj Vás – myslite v modlitbách aj na tých, ktorí sa pripravujú na prijatie sviatosti kresťanskej dospelosti a pomôžte aj takýmto spôsobom nám všetkým, aby sme sa stali plnohodnotnými dospelými a zodpovednými členmi spoločnosti.
// Martina Šalatová
