A to svetlo vo tme svieti, ale tma ho nepohltila.
(Jn, 1,5)
Aj takto by sa dal charakterizovať celý zmysel Vianoc, keď na svet prišlo pravé Svetlo, malý Ježiško. Symbolom toho Svetla je ako tradične aj plamienok Betlehemského svetla, zažatého priamo v Betleheme a svietiaceho v mnohých našich rodinách.
Keďže vám, drahí čitatelia, Solivarský informátor v poslednom čísle priniesol históriu a poslanie betlehemského svetla, v skratke len spomeniem, že jeho tradícia siaha už do stredoveku, do obdobia križiackych výprav, neskôr sa v roku 1989 rozšírilo opäť do Európy. Odvtedy si zvyk roznášať svetlo vzali skauti.
Reťaz Betlehemského svetla sa aj tento rok tiahla z Rakúska, cez Slovensko, až do Poľska, kde bolo 14.12. odovzdané Poliakom. Ale najdôležitejšia a azda aj najsilnejšia časť roznášania Betlehemského svetla nadišla až na Štedrý deň, 24.12., keď mali solivarskí skauti tú česť priniesť svetlo aj do rodín našej farnosti, ktoré bývajú na sídlisku Šváby. Bol to naozaj veľmi dojemný zážitok, keď po zaklopaní na dvere bytu otvorili ľudia, ktorým Betlehemské svetlo donieslo potešenie, radosť , pokoj a novú nádej. Niektoré momenty boli veľmi emotívne, hlavne keď sa vo dverách zjavili staršie dámy a páni, ktorí nesmierne ďakovali za donesenie svetla až do ich príbytkov, pretože sami by si už nevládali ho priniesť až do domova. Samozrejme, nezaobišlo sa to ani bez trochu menej veselých chvíľ, keď skautov obyvatelia bytov doslova vyhnali, ale pri roznášaní sa tieto chvíle veľakrát nevyskytli. Svetlo sa taktiež rozdávalo aj v KPC na Šváboch a tiež vo farskom kostole, kde si farníci mohli odpáliť tento plamienok typický pre Vianoce.
A toto je zhrnutie cesty Betlehemského svetla v našej farnosti. Prinieslo veľa radosti nielen rozdávajúcim, ale aj tým, čo ho prijali. Bola to veľmi príjemná skúsenosť a myslím, že viac hovoriť už netreba.
Na záver by som vám teda za celý 33. Zbor Ordo Salinae Prešov-Solivar chcela popriať požehnaný zvyšok vianočných sviatkov a veľa Božej milosti do ďalšieho roka.
