Keď som sa na Kvetnú nedeľu tohto roku pri sv. omši zamyslela nad jej priebehom, tak mi úvodné obrady a liturgia slova vôbec nešli dohromady. Vlastne, keď sa tak nad tým zamyslím, aj tá situácia v Jeruzaleme vlastne bola dosť absurdná. Slávnostný sprievod za spevu „Hosana Synovi Dávida…“ a potom čítania „svoj chrbát som nastavil tým, čo bili a líca tým, čo trhali…“ a zaklincovali to pašie. Pripadalo mi to také schizofrenické. A tak mi to došlo. Ono to tak naozaj bolo. A stále je. Toto sme my ľudia.
Izraeliti čakali Mesiáša, ktorý sa medzi nimi zrazu „zjavil“. Veď to sám povedal! Nespĺňal síce celkom ich predstavy, ale „pekne rozprával“ a svoje slová dokázal podložiť takými argumentmi a skutkami, ktoré dovtedy nezažili. Ale nie celkom zapadal do plánov istej menšiny, ktorá mala rozhodujúce slovo. A tu začali problémy. Ako jednoducho sa dá manipulovať s „verejnou mienkou“. Stačí Ježišove slová prekrútiť, spomenúť v inej súvislosti a my, obyčajní smrteľníci sa nevieme zorientovať ani sami v sebe. Pripomína Vám to niečo? Ak politiku, tak tú som určite nemyslela.
Nikdy ste neboli v situácii, keď ste boli o niečom presvedčení, zapálení za niečo o čom ste boli stopercentne presvedčení, že to je to správne? A zrazu príde niekto (alebo niečo v nejakej konkrétnej situácii) a to naše presvedčenie trošičku „poopraví“. A čo teraz? Ja osobne si myslím, že mám pravdu, ale ten či onen…hmm…je to predsa len múdry, veľký, vplyvný (a neviem ešte aký) človek. Určite o tom vie niečo viac. A často to tak možno je. Ale určite nie vždy.
Napadlo vám niekedy prečo častejšie hľadáme radu u ľudí ako u samotného Boha? Mne napadla minimálne jedna odpoveď…pretože ľudia sú niekedy tak pohotoví, že dajú odpoveď hneď. A Pán Boh si niekedy naozaj „dáva načas“. Resp. dáva nám priestor, pomôcky a nápovedy, aby sme si na tie naše problémy našli pomoc sami. A ako sme potom na seba hrdí. Veď vlastne Boh mlčal keď sme ho potrebovali. Na kolenách sme ho prosili a on nič… to ja sám (sama) som to po určitom čase musel vyriešiť. Koľká ješitnosť.
Ale to sme my, ľudia. Dychtiví často po senzáciách. Aj my by sme radšej mali život, v ktorom sa žije dobre, bez problémov, v ktorom nás stále niečo príjemne prekvapuje… Po rozumnej úvahe však prídeme k tomu, že sa to nedá. Že život je neustály boj a neustále rozhodovanie medzi dobrým a zlým.
Ale kvalitné rozhodnutia si žiadajú zrelú úvahu. Buďme v tomto ako Boh. Pripravme sa vopred na to, čo chceme či nechceme spraviť. Dajme si načas. Pán Ježiš bol v hrobe tri dni. On ten čas na prípravu nepotreboval. Ten čas dal nám. Tak ho skúsme využiť. Poraďme sa s Bohom a rozhodnime sa správne.
MŠ
