Keď prvýkrát z úst o. Pavla vyšla výzva: „spravme tábor“, všetci sme boli nadšení, hoci mnohí z nás sme ani len netušili, čo taká príprava obnáša. Začal kolobeh vybavovačiek, riešení, stále nám vystávali nové a nové otázky. Chvíle nadšenia sa striedali s pocitmi neistoty. Avšak vďaka pokoju – vlastnému o. Pavlovi – sa nám podarilo pôvodnú výzvu „spravme tábor“ aj zrealizovať.
A tak, sme v pondelok ráno 28. júla – plní očakávaní – vyrazili na 2 autobusoch do Spišskej Belej. Posádku tábora tvorilo 54 detí + animátori na čele s o. Pavlom. Heslom tábora bola výzva: „Zatiahni na hlbinu“. Z detí sa na krátky čas stali rybári túžiaci uloviť do svojich sietí čo najviac rýb. Avšak rybičky deti nelovili tradičným spôsobom. Návnadou im totiž boli dobré skutky, služba blížnemu či nezištná pomoc, preukázanie odvahy, poriadku, poslušnosti, šikovnosti, aj vytrvalosti.
Popri „rybolove“ mali deti dostatok času na spoločnú zábavu. Súťažili v rôznych disciplínach a skupinových hrách. Po ihrisku behali, teda skákali a plávali kosatky, morské koníky, ružové delfíny, medúzy, ružový Nemo a mrože. Práca v skupinkách im umožnila nadviazať nové kamarátstva a spoznať sa navzájom. Nechýbala samozrejme diskotéka a nočná hra. A keďže sme boli v Tatrách, nemohli sme vynechať Tatranské múzeum v Tatranskej Lomnici a vyšli sme si aj pekne na Hrebienok.
Každý večer, spolu s miestnou komunitou, sme sa stretávali na spoločnom lámaní chleba. Pre mnohých z nás to boli chvíle vďaky Pánu Bohu za úžasných ľudí, za vydarené počasie, za dar smiechu aj nezištnej pomoci. Z úst nejedného z nás vyšla prosba o dar sily, pokoja či pochopenia. V očiach tých menších sa niekedy zaleskla slzička pri spomienke na domov, ale statočne sa držali. A tak, vďaka Bohu a vďaka skvelým ľuďom sme prežili 4 krásne požehnané dni.
A teraz je ten vhodný čas spomenúť vás – naši drahí dobrodinci.
Vďaka patrí vám – šikovné gazdinky – ktoré ste sa nám postarali o chutnú večeru v pondelok. Chutný koláčik si nenechal ujsť nikto z nás.
Vďaka patrí aj vám – šikovní záhradkári, pretože na našich stoloch nechýbala – počas celého pobytu – čerstvá zelenina. Vďaka aj za „druhý chlieb“ – zemiaky a domáce vajíčka.
Vďaka patrí aj šikovnému pánovi lesníkovi, ktorého neodradilo číslo 75. 75 drievok na výrobu anjelov trpezlivosti.
Vďaka patrí aj šikovnému pánovi pekárovi, vďaka ktorému sme mali dostatok chleba.
Vďaka pánovi, ktorý sa nám postaral o pitný režim počas celého tábora.
Vďaka patrí vám všetkým, ktorí ste nám materiálnym či finančným spôsobom (kostolná rada, ružencové bratstvo a jednotlivci) pomohli pri realizácii tejto akcie. Vďaka vám.
Vďaka Tebe, Majka, že si sa nám postarala o zranené kolená či boľavé brušká.
Vďaka vám – drahí naši animátori a kucháročky. Boli sme jednoducho skvelý tím, čo k tomu dodať.
V neposlednom rade sa chceme poďakovať aj Vám, o. Pavol. Za dar úsmevu, ktorým ste nás počas celého tábora nabíjali. Za pokoj, ktorý z Vás vyžaroval aj vo chvíľkach kedy by sme to nečakali. Za úžasnú myšlienku, ktorá dala dokopy úžasných ľudí plných entuziazmu. Vďaka Vám.
Počas štyroch dní sme spolu zažili veľa zábavy a smiechu, hoci nás sem – tam chytili slabé chvíľky únavy. Ale, keďže nad nami nepretržite bdel ten najlepší Pomocník, únavu rýchlo vystriedal smiech a dobrá nálada. A preto – ako posledná, ale zato najväčšia vďaka – patrí Tebe Bože – vďaka Ti.
Tešíme sa, že sa stretneme všetci opäť o rok. Dovidenia….
// Vaši animátori
