Odišiel Kristov služobník, správca Božích tajomstiev…

V týchto dňoch sa rozozvučali po kostoloch celej našej solivarskej farnosti smútočné zvony, ktoré nám zvestovali smutnú správu o odchode nášho otca kanonika Mons. ThLic. Jozefa Šechného do večnosti. Jeho posledné dni života kedy bol napojený na prístroje, odkázaný na nemocničné lôžko, na pomoc zdravotného personálu môžeme kľudne charakterizovať slovami pápeža sv. Jána Pavla II. – ,,Z kríža sa nezostupuje, na kríži sa zomiera.“ Prijať kríž aj v chorobe je veľký znak pokory, vernosti, láske a odovzdanosti Bohu.

Počas jeho života, z jeho rozhovorov sme sa mohli často presvedčiť, že jeho životný príbeh by bol aj na knihu. V jeho spomienkach sa často vracal do detstva, do čias kedy pomáhal doma rodičom, starým rodičom, ako vyrastal zo súrodencami, spomínal na miništrovanie, na kňaza prof. Štefana Hlaváča. Porovnával časy kedy dral lavice v škole on a ako dnešné deti chodia do školy, kedy bola väčšia úcta a autorita voči učiteľovi. Častokrát spomínal aj na štúdiá na strednej škole, na zážitky so spolužiakmi, tiež na vojenčinu, či na prácu v Ústave geodézie a kartografie v Prešove, kde zotrval štyri roky. Neskôr odišiel na teologické štúdiá do Bratislavy, tu spomína na spolužiakov, pedagógov, profesorov. Spomínal na ťažké časy na pastoráciu, na komunistický režim, kde nebola sloboda prejavu. Kňazi si museli dávať pozor na to čo povedia. Vyhrážky, zastrašovanie, predvolačky na koberec u funkcionárov Ústredného výboru Komunistickej strany, výsluchy a rôzne iné robili prekážky mnohým kňazom v pastorácii medzi ktorými bol aj náš otec kanonik. Po dlhých peripetiách  a ťažkých rokoch prenasledovania Cirkvi a kňazov prišla po roku 1989 vytúžená náboženská sloboda. A tu otec kanonik dostáva priestor na realizáciu kedy sa začína rozmach s výstavbou Božích príbytkov na území Košickej arcidiecézy a osvedčuje sa ako zbehlý a šikovný staviteľ v tomto stavebno-sakrálnom fachu. Tu zastával pozíciu člena Komisie pre posvätné miesta  a tiež ako člen Diecéznej ekonomickej rady v Košickej arcidiecéze.

Do roku 2011 bolo postavených 150 sakrálnych stavieb. Nové kostoly boli  postavené napríklad v obciach Harhaj, Lúčka, Kuková, Želmanovce, Železník, Hendrichovciach (jeho rodisku), Teriakovciach, Ruskej Novej Vsi a inde.

Počas pôsobenia Mons. ThLic. Jozefa Šechného ako dekana – farára vo farnosti Najsvätejšej Trojice v Prešove – Solivare v rokoch 2004 –  2017 boli jeho zásluhy na viacerých projektoch. Napríklad výstavba Komunitno – pastoračného centra sv. Jána Pavla II. na sídlisku Šváby, ktoré je určené nielen na vysluhovanie bohoslužieb, ale aj na rôzne náboženské, kultúrne, spoločenské, či športové aktivity pre mládež, rodiny. Dnes môžeme skonštatovať, že od jeho vzniku sa na sídlisku Šváby vo veľkej miere zlepšila morálno – výchovná úroveň mládeže. Mládež má kde tráviť svoj voľný čas, je v ňom priestor na mimoškolské aktivity, krúžky, počas prázdnin tábory, akcie rôzneho druhu. Pod vedením otca kanonika sa v roku 2008 konala rozsiahla oprava Kostola Najsvätejšej Trojice v obci Haniska. V roku 2009 sa úspešne uskutočnila rekonštrukcia interiéru Kostola narodenia sv. Jána Krstiteľa na Soľnej Bani. V roku 2014 sa uskutočnila oprava farského Kostola Najsvätejšej Trojice v Solivare. Tiež prebehla rozsiahla rekonštrukcia starej historickej farskej budovy. Otec kanonik zrealizoval mnoho ďalších rekonštrukcií, opráv, výstavieb nielen na pôde solivarskej farnosti, ale v rámci celej Košickej arcidiecézy.

Otec kanonik mal veľmi vrúcny vzťah  k historickým dejinným pamätihodnostiam. Počas jeho účinkovania ako dekana – farára si solivarská farnosť pripomenula mnohé výročné slávnosti a udalosti.

Od roku 2005 obnovil odpustové slávnosti pri najstaršom kostole na území mesta Prešov z roku 1261 –  pri Kostole sv. Štefana uhorského kráľa na Hrádku /na kopci Varheď/, ktoré patrili k najstarším odpustom v Košickej arcidiecéze. V roku 2007 pod vedením  otca kanonika si farnosť Najsvätejšej Trojice v Prešove – Solivare slávnostne pripomenula 675. výročie od jej založenia. Pod jeho záštitou sa na sídlisku Šváby dňa 28.5.2011 konala spomienková slávnosť 225. výročia od príchodu prvých švábskych rodín, kedy sa na tomto území usadili a fungovali ako samostatná obec. V roku 2013 pod vedením otca kanonika si solivarská farnosť slávnostne pripomenula 600 rokov od existencie farského Kostola Najsvätejšej Trojice v Prešove –Solivare. V tom istom roku bol založený v solivarskej farnosti skauting – skautský oddiel 33. zbor Ordo Salinae. Solivarským skautom otec kanonik postavil pri farskej budove klubovňu, aby mohli realizovať svoje aktivity, projekty. Klubovňa dostala názov – Klubovňa profesora Štefana Hlaváča. V jeho funkcii dekana – farára v roku 2014 bola požehnaná nová zvonica ako pamätník na prvých Švábčanov a na obec Šváby.

Okrem pastoračnej a stavebnej činnosti mal aj sociálneho ducha, poskytol prístrešie človeku bez domova za prácu vo farnosti. 

Otec kanonik je aj autorom publikácií – Svätý Jozef v slovách Evanjelia (Prešov, 1993); V službe Cirkvi k cieľu (Prešov, 2009); spoluautor publikácie – A kamene rastú s podtitulom Naše nové kostoly (Prešov, 1995).

Ku všetkej svojej práci, pastorácii nielen ako kňaza, ale aj ako človeka počas celého svojho života pristupoval svedomite, zodpovedne, s veľkou rozvahou a odhodlanosťou vždy zapálený pre dobro veci a s ľudským prístupom. Aj vzhľadom k tomu bol v roku 2003 J. Ex. Mons. Alojzom Tkáčom, vtedajším košickým arcibiskupom menovaný do hodnosti kanonika a v roku 2014 mu bol pápežom Františkom udelený titul  Monsignor – Capellanus Suae Sanctitis – kaplán Jeho Svätosti.

Kňaz a človek veľkej obetavosti, láskavosti a ľudskosti. Neúnavný Boží služobník, ktorý vytrval v Pánovej vinici do konca, ešte aj v posledných rokoch života by preskočil mnohých mladých kňazov vo vytrvalosti, húževnatosti a oddanosti službe Bohu i ľuďom.

V jeho kázňach a príhovoroch nebolo príliš cítiť preteologizované a premoralizované učebnicové frázy, ale hlavne  prihliadanie na aktuálne problémy-témy súčasnej doby  povedané jazykom pápeža Františka. Nebál sa vyjadriť ani k dianiu na politickej scéne, vedel trefne okomentovať a pomenovať veci. Človek dnešnej doby si z tejto omše aj niečo odnesie. A keby som mal byť viac osobný, čo sa týka liturgických slávení, vysluhovania sviatostí, vedenia pobožností, vykonávania pohrebných obradov, nebolo to odbité narýchlo ako sa to mnohokrát robí, ale vždy to bolo veľmi dôstojné a s úctou.

Aj keď odchod otca kanonika do večnosti je pre nás obrovskou stratou predsa len máme motiváciu v jeho živote ako aj nádej v slovách sv. Pavla, apoštola: “Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v onen deň udelí Pán.” (2 Tim 4,6-18)

Myslíme na neho vo svojich modlitbách aj pri svätých omšiach, nech mu dobrotivý Boh Otec preukáže svoje milosrdenstvo v nebeskom kráľovstve.

Milý otec kanonik, nech Vás milostivý Otec vo svojom nebeskom kráľovstve a nekonečnom milosrdenstve odmení za Vašu príkladnú prácu v Pánovej vinici, v našej farnosti, za Vašu obetavosť, láskavosť, dobrotu na ktoré nikdy nezabudneme. Vďaka Vám za všetko, vďaka za to, že sme Vás mohli spoznať, vďaka Bohu zato, že si Vás zvolil za svojho  služobníka, vďaka Vám za to, že ste slúžili Božiemu ľudu v našej solivarskej farnosti. Nech Váš nebeský patrón sv. Jozef, robotník oroduje za Vás. Dovidenia v nebi. Odpočívajte v pokoji!

Tomáš Kolárik