Nikdy nie je neskoro! Nie je neskoro začať odznova, urobiť krok k Bohu, zmeniť svoj život či otvoriť svoje srdce Kristovi. Práve toto silné posolstvo sa nieslo podujatím GODZONE v Košiciach, na ktorom nechýbala ani naša farnosť.
Spoločne s farnosťou Fintice sme sa vybrali do Košíc, aby sme prežili výnimočný večer plný modlitby, chvál, svedectiev a Božej prítomnosti. Boli to vzácne chvíle strávené s ľuďmi, ktorých spájal jeden spoločný cieľ – stretnúť sa s Kristom, zakúsiť jeho dotyk a otvoriť mu svoje srdce.
A nebolo nás málo! Viac ako 8 200 ľudí na jednom mieste! Úžasné! Vidieť také množstvo ľudí, predovšetkým mladých, ktorí sa neboja verejne vyznať svoju vieru, modliť sa a chváliť Boha, je veľkým povzbudením. Je to krásne svedectvo, že viera je živá a že Boh aj dnes oslovuje ľudské srdcia.
No pri všetkej tej radosti, nadšení a krásnych zážitkoch by som chcel upriamiť pozornosť ešte na jednu dôležitú vec.
GODZONE sa skončil. Ale čo teraz?
Takéto podujatia nie sú iba o silných emóciách, krásnej hudbe či nezabudnuteľnej atmosfére. Sú predovšetkým o tom, aby nás duchovne naštartovali, povzbudili a pomohli nám vykročiť ďalej.
A práve teraz prichádza ten správny čas povedať si: „Prijal som, načerpal som, povzbudil som sa vo viere. Teraz sa môžem pustiť do práce!“
Pretože viera sa nekončí odchodom z haly. Viera pokračuje doma, v škole, v práci, v našich rodinách, ale aj v našej farnosti.
A tu by som chcel položiť otázku nielen mladým, ale každému jednému z nás:
Ako sa ja zapájam do života a služby v našej farnosti? Viem iba prijímať, alebo dokážem aj dávať?
Je krásne prísť na podujatie, nechať sa povzbudiť, načerpať duchovnú silu. Ale ešte krajšie je priniesť toto povzbudenie tam, kde žijeme. Ponúknuť svoj čas, svoje schopnosti, svoje ruky a predovšetkým svoje srdce do služby druhým.
Naša farnosť potrebuje ľudí, ktorí nielen čakajú, čo pre nich niekto pripraví, ale aj takých, ktorí sami priložia ruku k dielu. Každý z nás má čo ponúknuť. Niekto vie spievať, niekto organizovať, niekto pomáhať, niekto povzbudiť či jednoducho byť prítomný tam, kde je potrebný.
Lebo živá farnosť nevzniká iba tým, čo dostávame, ale predovšetkým tým, čo sme ochotní darovať.
Veľké uznanie a úprimné poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa podieľali na príprave a realizácii tohto nádherného podujatia. Za každým takýmto večerom sú hodiny práce, obety, modlitieb a služby množstva ľudí. Klobúk dole pred vami! Nech vám Pán Boh odplatí všetko dobro, ktoré cez vašu službu prinášate druhým.
Ďakujem aj všetkým, s ktorými sme mohli tento večer spoločne prežiť. Verím, že to nebol iba pekný zážitok, na ktorý budeme spomínať, ale predovšetkým nový impulz pre náš každodenný život s Bohom.
Nikdy nie je neskoro. Ani na obrátenie. Ani na nový začiatok. Ani na to, aby sme prestali byť iba prijímateľmi a začali byť darom pre druhých.
Tak poďme na to! Naša farnosť nás potrebuje.
// Dávid Černiga, farský vikár
