Námaha – očakávanie – radosť – spoločenstvo – milosti….aj takto by sa dala charakterizovať naša tohtoročná púť za Pannou Máriou Karmelskou na najväčšie pútnické miesto našej arcidiecézy, do Gaboltova. Na toto Božími milosťami naplnené miesto sme sa vybrali v sobotu ráno dvanásti na čele s p. kaplánom Marcelom. Do Bardejova autobusom, odtiaľ peši. Naša prvá zastávka bola v Bardejovských kúpeľoch, kde sme za zvuku zvonov v kostole poprosili o silu na ďalšiu cestu. Odtiaľ už cesta smerovala cez les, kde sme si ako správni pútnici vyrobili z dreva kríž. Za ním sa už kráčalo o niečo ľahšie 🙂 Zdanlivo nenáročnú trasu k cieľu nám sťažovalo slnko, ktoré neúprosne pražilo, no tým len stále viac rástla naša túžba dôjsť čo najskôr k Prameňu…Po niekoľkých krátkych zastávkach a modlitbe ruženca sme konečne zbadali červenajúcu sa strechu gaboltovského kostolíka. S radosťou a spevom sme doň vstúpili, kde sme sa aspoň krátkou modlitbou poďakovali za šťastný príchod.
Nasledujúcich 24 hodín strávených v Gaboltove bolo, verím, že pre všetkých z nás, veľmi obohacujúcich. Na každom kroku bolo vidieť obetavosť kňazov, ktorí neúnavne vysluhovali sviatosť zmierenia a oddanosť, s ktorou veriaci prežívali každú modlitbu ruženca, vešpier, či litánií. Zúčastnili sme sa na viacerých svätých omšiach, každá však bola krásna, niečím odlišná. Zaslúžili sa o to rôzni kazatelia – z reholí ako sú karmelitáni, saleziáni (Don Anton Červeň, SDB), či augustiniáni (P. Juraj Pigula, OSA). Vrcholom sobotného večera bola sv. omša, ktorú celebroval trnavský arcibiskup Mons. Róbert Bezák, prítomný bol aj náš „domáci“ arcibiskup Mons. Bernard Bober. Príhovory kňazov sa sústreďovali na dôležitosť a krásu vzťahu, ktorý máme s našou nebeskou Matkou a na milosti, ktoré takto môžme získať a ďalej šíriť v našich rodinách a farnostiach.Tieto povzbudivé slová, ktoré na svätých omšiach odzneli, umocňoval aj krásny spev speváckych zborov, rovnako, ako aj pekné počasie a rodinná atmosféra, ktorá vládla medzi gaboltovskými pútnikmi. Polnočnú mládežnícku sv. omšu celebroval vdp. Peter Sepeši, vďaka čomu sme sa cítili ešte viac ako doma 🙂 Po nej sa niektorí z nás vybrali aspoň na pár hodín do stanov – nabrať síl do ďalšieho dňa….
Vyspávať v nedeľu? Ani za svet! – povedali si bratia augustiniáni a na čele s mladými z Prešova postavili o piatej ráno celý Gaboltov na nohy. Piesňami a tancom sme teda privítali nový – Pánov deň, v ktorý sa gaboltovská púť končí. Hlavným celebrantom slávnostnej sv. omše bol J. E. Mons. František Tondra, ktorý nás v homílii vyzval, aby sme stále nasledovali príklad Panny Márie a v každej ťažkej životnej situácii dôverovali Pánovi. Unavení, ale naplnení krásnou atmosférou, ktorá v Gaboltove vládla, plní zážitkov a milostí sme sa nakoniec vybrali domov….
Na toto miesto putoval každý z nás s nejakým zámerom. Či už šlo o prosby, vďaku alebo hľadanie budúceho povolania a odpovedí na otázky. Verím, že každý z nás tam aspoň sčasti našiel to, čo hľadal a ak Pán Boh dá, o rok tam opäť prídeme načerpať sily…
Evka
