Umelci boli od začiatku inšpirovaní Ježišovým zmŕtvychvstaním. Či sa im podarilo vystihnúť to, čo nám hovorí Písmo Sväté, to je otázka pre exegétov, historikov a teológov. Ale musíme povedať, že obrazy a sochy nás hlbšie vovádzajú do argumentácie Biblie. Na obrazoch vidíme ako Kristus vystupuje z hrobu s plápolajúcou zástavou, ako anjel odvaľuje kameň od hrobu, čo prežívajú vojaci, ktorí boli strážcami hrobu, ženy vstupujúce do hrobu, apoštoli Peter a Ján ponáhľajúci sa k hrobu…. Všetkých ich obstupuje nebeská žiara.
Tak nám zobrazujú umelci túto jedinečnú udalosť nielen sveta, ale aj Boha. Tento príliš veľký zázrak nás každoročne ako veriacich fascinuje do šírky aj do hĺbky pre časnosť, aj pre večnosť. To je ten tretí deň, o ktorom tak fascinujúco hovoril Ježiš Kristus. Ani náš život nie je privalený kameňom. Je vo svetle.
Živý Ježiš vyšiel zo zavretého hrobu. Tu začína víťazstvo nad smrťou. Tu Boh vykonal najväčší zázrak svetových dejín. Kristove zmŕtvychvstanie je aj pre nás veľkou radosťou. Apoštol Pavol predniesol tieto hlboké slová: „A keď vo vás prebýva Duch toho, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, potom ten, čo vzkriesil z mŕtvych Krista, oživí aj vaše smrteľné telá…“ (Rim 8,11). Veď On hanbou pokryl smrť a diabla.
Aj keď naša moderná doba nás zavalila ťažkým balvanom nevery a zapečatila všetko pochybnosťami, stále pre nás platí odkaz, že príde hodina, keď mŕtvi v hroboch začujú JEHO HLAS! Ježiš nás vyviedol z otroctva na slobodu, z tmy na svetlo.
Spasiteľovo telo ostalo hmotné, bolo možné sa ho dotýkať, veď tak aj výzva apoštolom, aby sa ho dotýkali predsa mala aj podstatu duchovnosti a oslávenia. Preto ho priestor neobmedzoval. Oslávené telo Kristovo bolo základným nástrojom duše. Sv. Tomáš Akvinský hovorí, že táto vlastnosť je darom Božím. Kristove rany sa nezacelili, zostali stopy po klincoch a prebodnutý bok. Neboli krvácajúce, a predsa sú znakmi hlbokého duchovného poslania. Sú pre nás znakom, že v nedeľu vstalo telo, ktoré na Veľký piatok bolo umučené a na kríži dokonalo. Sú viditeľným znakom a symbolom veľkého víťazstva, ktoré dosiahol Spasiteľ nad smrťou a zlobou.
Toto je výrečnosťou Božieho Syna k padlému ľudstvu. Ježišove sväté a oslávené rany sú radosťou i útechou pre každého, kto hľadá ospravedlnenie pred Nebeským Otcom. Od minuloho storočia sa šíri v katolíckej Cirkvi dojímavá pobožnosť k piatim Spasiteľovým ranám. O poslaní Krista víťaza svedčí aj pobožnosť k Božskému Srdcu a Božiemu Milosrdenstvu, lebo sú PRAVDOU, ktorá vedie k ZMŔTVYCHVSTANIU.
// Mons. Jozef Šechný, kanonik
