Postavená na chválu Boha, ku cti Matky Božej Licheňskej, bolestnej kráľovnej Poľska, na prelome tisícročia. Z milodarov ľudí povstala najväčšia bazilika v Poľsku. Licheňská svätyňa nie je ani tak darom materiálnym akoby sa mohlo zdať. „Je výrazom viery i lásky k Márii a jej Synovi“, povedal Ján Pavol II. v roku 1999 pred zhromaždenými pútnikmi. „Je to ovocie modlitby a obety pre Boha i Cirkev a mnoho tisícov pútnikov“. Rok čo rok tu prichádza 1,5 milióna pútnikov a kľaká pred Licheňskou Pani v bazilike podľa nej zbudovanej a modlia sa.
Roku 1813 Tomasz Klossovski, ktorý bojoval v bitke národov pri Lipsku, ostal ťažko ranený a z ľudského hľadiska bez šance na záchranu. Ležal na bojisku a horlivo sa modlil k matke Božej. Pritom stískal v ruke medailón nosiaci na krku. Vtedy zbadal ako chodí po bojisku pekná pani s bielym orlom na prsiach. Keď podišla bližšie spoznal v nej Matku Božiu. Nebeská pani sa nad ním zľutovala, a povedala mu, že sa vráti domov. I povedala, aby hľadal obraz na zemi, ktorý by sa jej najviac podobal. 23 rokov hľadal obraz, ktorý by sa podobal na Máriu, ktorú videl. Roku 1836 vybral sa do Czenstochovej a tam zbadal pútnikov v malej skupine modliacich sa k obrazu zavesenom na strome. Spoznal v tom obraze Božiu matku ako ju videl na bojisku pri Lipsku. Obrázok bol malý len 9,5 x 15,5 centimetra. Roky sa modlil pred týmto obrazom vo vlastnom dome. Po ťažkej chorobe sa rozhodol roku 1844 umiestniť obraz na strom v lese grablinskom. Ľudia sa začali chodiť modliť k tomuto obrazu Matky. Roku 1850 sa zbožnému pastierovi Mikolajovi Sikatkovi opäť zjavila Božia Matka. Bohorodička cez pastiera vyzývala ľudí, aby zmenili spôsob života a vyhýbali sa hriechu. Vyzývala, aby sa ľudia modlili pod záštitou kňazov vo svätyniach, a aby sa modlili ruženec. Nikto nechcel veriť obyčajnému pastierovi. Pokladali ho za psychicky narušeného. Zmenilo sa to až, keď Poliakov postihla cholera. Začali sa modliť pred zázračným obrazom. 29. septembra 1852 bol obraz prenesený do malého dreveného kostolíka v Starej Lichni. Od toho času sa datuje počiatok Licheňského Sanktuária. Roku 1858 bol konsekrovaný murovaný kostol sv. Doroty, kde na hlavnom oltári bol umiestnený zázračný obraz. V čase 2. svetovej vojny bol obraz ukrytý pred hitlerovcami. Oni vtedy zničili všetky dokumenty, boli spálené oltáre v kostole, liturgické predmety a mnoho iných škôd. Po príchode rehole Mariánov v roku 1949 bol kostol obnovený a obraz vrátený na pôvodné miesto. Roku 1966 bolo tisíce výročie pokresťančenia Poľska. Z tej príležitosti, rok nato na základe dekrétu pápeža Pavla VI. vtedajší prímas Poľska Štefan kardinál Wyszynski, korunoval zázračný obraz za účasti okolo 100000 veriacich. Ako poukazuje ústna tradícia, Mikolaj Sikotka počul od Matky Božej: „Obraz, ktorý visí na sosne v húštine lesnej nech bude prenesený na vhodné miesto a nech je patrične chránený pred znevážením neverných ľudí. Tu k môjmu obrazu prichádzajú pútnici z celého Poľska a nachádzajú potešenie v svojich trápeniach. Ja budem kraľovať môjmu národu naveky. Skôr alebo neskôr bude vystavený na tom mieste spanilý kostol k mojej cti“. Iná tradícia hovorí o tom, že ak nebude stačiť kostol, ktorý je postavený, má sa postaviť väčší a ak ho nepostavia ľudia prídu anjeli z neba, ktorý ho postavia.
Pod vedením správcu sanktuária Eugeniusza Makulskiego MIC, začali s budovaním svätyne v roku 1994. 25. mája 1995 bol poľským prímasom kardinálom Jozefom Glempom vmurovaný základný kameň prinesený z hrobu sv. Petra, ktorý požehnal Ján Pavol II. Ján Pavol II. roku 1999 sám navštívil stavbu. 12. júna 2004 pápežský nuncius Jozef Kowalczyk slávnostne konsekroval svätyňu, a v roku 2005 jej bol priznaný titul baziliky menšej.
Najväčšia poľská bazilika má rozlohu 25000 m2. Vo svätyni je 3000 miest na sedenie a 7000 na státie. V priestore pred bazilikou sa môže zhromaždiť približne 100000 veriacich. Do baziliky sa vchádza po 33 schodoch podľa počtu rokov života Ježiša Krista. Vo svätyni je 365 okien čo je počet dní v roku a 52 dverí podľa počtu týždňov v roku. Je pozoruhodné, že takáto veľká svätyňa vyrástla v šírom poli maličkej dedinky.
Svätyňa je neobyčajne bohato zdobená. Uprostred svätyne pod baldachýnom sa nachádza maličký obraz s podobizňou Matky Božej, často nazývanej pútnikmi Bolestná Kráľovná Poľska. Titul, ktorý jej pripísali pútnici sa ponúkol sám: Mária má na hlave korunu, na prsia túli bieleho orla a na jej plášti sú znaky Kristovho umučenia. Tak ako kedysi tak aj teraz prichádzajú pútnici vyprosiť si pre seba i svojich blízkych potrebné milosti. Účinné príhovory Matky Božej vzbudzovali a vzbudzujú vo veriacich vieru i pocit vďačnosti. Mnohí pútnici sa sem opakovane vracajú. Načúvajú Matke Božej, ktorá vyzýva k pokániu a obráteniu, veľmi často začínajú svoj pobyt v sanktuáriu sviatosťou zmierenia. Nejedenkrát v dlhej modlitbe, so slzami v očiach a očistenou dušou vyjadrujú pri nohách Božej Matky túžby svojich sŕdc. Boh vybral toto miesto, aby cez ruky Matky Božej Licheňskej a s jej pomocou vylieval na svoje deti zdroje milosti. Často sa stáva, že prichádzajú turisti na autobusoch a po niekoľkých hodinách pobytu prosia kňaza o spoveď, o odslúženie sv. omše i prichádzajú do kostola na modlitby. Obyčajní turisti, ktorí prichádzajú, len tak sa pozrieť na baziliku, sa pod atmosférou toho miesta stávajú pútnikmi. Milosti aké Matka Božia vyprosuje u nášho Vykupiteľa za svoje často márnotratné deti, priťahuje davy verných z najvzdialenejších kútov krajiny, kontinentu, ale aj celého sveta.
Človeka najprv ohromí mohutnosť a krása baziliky, no najmä citeľná sila modlitby a pokoj. Je to naozaj neobyčajne krásne, premodlené a pokojom naplnené miesto. Celú atmosféru dotvárajú nádherne upravené parky s jazierkami. Množstvo tichých zákutí na modlitbu či sú to altánky alebo malé kaplnky. Môžem povedať, že je to miesto, kde sa človek naozaj rad vracia a ťažko sa mu odtiaľ odchádza. Chcem povzbudiť všetkých, ktorí budú mať možnosť ísť do Licheňského sanktuária, aby neváhali išli. Sú to silné duchovné zážitky, ktoré sa nedajú slovami opísať.
// Marián Škripko
