Sviatok Krista Kráľa ustanovil pápež Pius XI. 11. 12. 1925 a dal ho na poslednú októbrovú nedeľu. Kristus Kráľ však dominoval v liturgii od najstarších čias. Samo Sväté písmo vyzdvihuje Kristovo kráľovstvo. Veľmi výrazne sa oslavoval Kristus Kráľ v liturgii Kvetnej nedele, kde je slávny osobitný hymnus Vexilla Regis prodeunt, ako aj hymnus ku Kristovi Kráľovi Glória, laus et honor…
Nová obnova liturgického kalendára v roku 1969 preložila sviatok na poslednú nedeľu v Cezročnom období, čím sa objasňuje aj jeho eschatologický charakter. Pius XI. ustanovením tohto novšieho sviatku chcel ohlásiť svetu, že Kristovo kráľovstvo, ktoré je kráľovstvom lásky a pokoja, majú ochotne uznať národy i jednotlivci.
Dnes sa vo všetkých kostoloch koná pred vyloženou Oltárnou sviatosťou obnova zasvätenia ľudského pokolenia Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. (Pius XI., enc. Quas primas z 11. 12. 1925.) Kto sa zúčastní na verejnom recitovaní modlitby Ježišu, Vykupiteľ ľudského pokolenia, môže získať za obvyklých podmienok úplné odpustky.
Ježiš je Kráľ celého sveta a vesmíru, Kráľ neba i zeme. Jeho kráľovstvo je tiché, tajné a rastie dennodenne milosťou, ktorá vyslobodzuje ľudí z otroctva hriechu a pripája ich ku Kristovi. Dôvod Kristovho kráľovstva nie je vo svetskej moci, ale v obete kríža. Je to kráľovstvo pravdy a života, svätosti a milosti, spravodlivosti, lásky a pokoja.
// Prevzaté z Nábožne výlevy, SSV, 2010, str. 864
