V týchto dňoch si pripomíname dva veľké sviatky, ktoré podľa nás možno veľmi nesúvisia, alebo si priam protirečia. Hovorím o Sviatku Všetkých svätých a o Spomienke na všetkých verných zosnulých, čiže Dušičkách. Kým na Všetkých svätých slávime sv. omšu v bielej farbe, naopak na Dušičky sa uchýlime k možno pochmúrnej fialovej.
Možno Vás prekvapí ako tieto dva sviatky úzko súvisia. Hovorí sa, že svätí nechodia po zemi. Svätí sú tí, ktorí sú už v nebi. No to predpokladá, že boli svätými minimálne v hodinu svojej smrti a na ktorých si v dnešnú nedeľu spomíname. No je určite množstvo svätých, ktorí sa nedostali do zoznamu na katolícky kalendár a napriek tomu požívajú plné spoločenstvo s Bohom v nebeskom kráľovstve. Každý človek, ktorého duša je v stave milosti posväcujúcej a žije v spoločenstve s Bohom prežíva svätosť. Takto by sme mohli voľne preložiť, že svätý znamená byť „oddelený“ alebo „vyhradený“ pre Boha. Iba ten, kto už tu na zemi žije s Bohom, má dušu len pre Neho a môže byť raz osláveným. A práve týchto hrdinov dnes oslavujeme.
Dnes je bežné, že mnohí z našich rodín odchádzajú za prácou do zahraničia. Viete čo majú spoločné dvaja takýto Slováci, ktorí sa v zahraničí stretnú? Je to ich spoločný pôvod. V tom momente, keď nemajú kontakt so svojou rodinou sú si najbližší, lebo v mori cudzincov sú „príbuzní“.
V stredoveku, za častých bojov medzi islamom a kresťanstvom sa stalo, že mohamedáni zajali množstvo kresťanov. A tak sa stalo, že európski panovníci usporiadali akúsi zbierku ako výkupné za svojich zajatcov. Keď prišla takáto loď, ktorá viezla výkupné za nich a blížila sa k pevnine, už z diaľky ju vítali zástupy a nedočkavo sa pýtali kapitána či priviezol výkupné aj za nich. Viete si predstaviť to sklamanie, keď odpoveď bola záporná. Predstavte si, že čakáte kým vaši príbuzní pošlú výkupné a vy sa dostanete domov! A teraz príde to sklamanie.Neposlali.Možno horšie ako zlá situácia zajatcov bolo zistenie, že vaši príbuzní na vás zabudli, alebo mu nestojíte o to, aby vás mali opäť doma.
My sme dnes v podobnej situácii. Nebudeme navštevovať bohoslužby len, aby sme si na svojich zosnulých príbuzných zaspomínali a poplakali. Aj keď isto aj to patrí k nášmu ľudskému prežívaniu. A k ich hrobom nepôjdeme len preto, aby sme zapálili sviecu či položili veniec, ale aby sme tým, ktorí to potrebujú pomohli jednoduchou krátkou modlitbou.
Na takéto výkupné máme…
MŠ
