V jeden príjemný štvrtkový večer 22. apríla sa vo farskej sále konalo stretnutie s tými a pre tých, ktorým nie je ľahostajné, čo sa vo farnosti deje. My, animátori a členovia zboru, sme mali možnosť načerpať novú inšpiráciu a vypočuť si veľa podnetných myšlienok nášho hosťa – o. Petra Sepešiho, kňaza ACM.
Stretnutie sme začali modlitbou a pokračovali sme vo veľmi príjemnej a otvorenej diskusii. Otec Peter hneď v úvode vyslovil úprimné poďakovanie všetkým, ktorí ochotne pomáhali pri príprave ADSM (Arcidiecézneho stretnutia mladých) a uistil nás, že náš záujem a snaha slúžiť tam, kde je to potrebné, prináša svoje ovocie. A potom prišla na rad sľúbená prednáška… vlastne ani nešlo o prednášku, ako skôr o vzájomnú výmenu skúseností, rád ale aj nadchnutie sa pre konanie dobra.
Rozdelili sme sa do štyroch menších skupiniek a v nich sme sa zamýšľali nad položenými otázkami. Niektoré otázky, na prvý pohľad celkom jednoduché, nás však troška potrápili… Čo je to služba? Zhodli sme sa na tom, že slúžiť znamená ponúknuť svoje schopnosti tým, čo to potrebujú. Služba je často spojená s obetou – musím sa niečoho zrieknuť, ak chcem druhému pomôcť. Voľný čas, chvíle s kamarátmi, moje vlastné plány… To všetko ide síce bokom, no zisk je oveľa väčší ako zdanlivá strata. Každá službe Bohu je v prvom rade službou ľuďom, v ktorých Boh prebýva. Otec Peter nás vyzval, aby sme nikdy nezabúdali zveriť každé, aj to najmenšie úsilie pod Božiu ochranu. Zároveň zdôraznil význam modlitby za tých, ktorým slúžime. Nemôžeme rozprávať o Bohu bez toho, aby sme sami nemali Boha vo svojom srdci. Ľudia od nás očakávajú viac príklad, ako len pekné slová.
V každej službe, najmä ak je konaná nezištne a z lásky, skôr či neskôr príde pochybnosť alebo neistota. Čo ak robím niečo nesprávne? Slová otca Petra nás povzbudili: „Nie sme zodpovední za to, či sa v našej farnosti, v zbore alebo na stretnutí s birmovancami prejavuje Božia vôľa alebo nie. My sme zodpovední za to, či dáme Bohu priestor, aby pôsobil… A ak každé trápenie a problémy odovzdáme Bohu, buďme si istí, že On sa postará.“
Kto je pozvaný k službe? Pán Ježiš si predsa nepovolával za apoštolov supermanov, vedcov, teológov ani žiadnych iných naj-hrdinov. Povolával si celkom jednoduchých ľudí, rybárov, dokonca mýtnikov a nevzdelancov. Nikomu však nechýbala ochota zrieknuť sa svojho pohodlia a ísť v stopách Krista. A to isté sa dnes očakáva od každého z nás: ochotné srdce zapálené pre Ježiša. Na štvrtkovom stretnutí takých sŕdc bolo niekoľko.
-Maja-
